My Love Is You 30

Ahojte :) baby ešte raz ďakujem za vaše gratulácie k meninám :D Dnes je 30 jubilejná časť a ešte neviem či sa udeje niečo výnimočné :D tak sa moc netešte :D btwl. (dúfam, že sa to tak píše, bo to moc nepoužívam :DDD) pozrite si tento blog toanotherworld.blog.cz  prvý a posledný krát robím niekomu reklamu! :) a baby, tie ktoré si robíte pomocou kometov reklamu tak prestaňte prosím. Je mi to nepríjemné mazať tie komenty a aj tak vám tam nikto nepôjde. Myslíte, že sa každému bude chcieť kopírovať link a pozerať si vaše blogy? Baby nechcem byť zlá ani protivná ale už ma to tiež štve, že mám pri každej časti koment, napr. Krásne, pozrite si môj blog .............. To by bolo všetko, ak by som sa vás s tým nejako dotkla tak prepáčte, ale aj moja trpezlivosť má svoje hranice :)
Inak, tie ktoré ste ešte nečítali a chcete čítať, dole je článok - Niečo o mne :))



"Viem, že teraz nie je vhodný čas, ale chcel som sa ťa to spýtať už včera ale zabudol som." Niall trocha očervenel. 
"No?" pobádala som ho.
"Keď prídeme z Ameriky pôjdem na týždeň do Írska." odmlčal sa. "Pôjdeš tam so mnou? Chcel by som ťa zoznámiť s rodičmi." slabučko sa na mňa usmial.
"Ak ti to urobí radosť, tak môžem." usmiala som sa naňho.
"Super. Potom niekedy môžeme ísť za tvojimi na Floridu." 
"Ehm, neviem či yb to bol dobrý nápad.." začala som sa vykrúcať. "Oco je stále v Afganistane, potrebujú tam vojakov a mama je celý deň v práci."
"Tak možno inokedy." povedal nakoniec.
Vydýchla som si a sadla si uvoľnenejšie. Mal by vedieť o tom, že nemáš rodičov. Obvinil ma hlas v hlave. Kebyže mu to poviem, tak ma pošle do prdele než stihnem narátať do troch. 
"Už budem musieť ísť, zvládneš to?" usmiala som sa naňho.
"Jasné." pozrel sa mi do očí a pobozkal ma. Bozk som predĺžila a vplietla mu ruku do vlasov. Niall ma objal okolo pása a pritiahol ma bližšie k sebe.
"Kľudne by si mohla ešte zostať." zamrmlal Niall s perami pri mojom uchu. Zasmiala som sa. Dala som mu ešte jeden bozk a pustila ho.
"To povedz Jessie." uškrnula som sa naňho. Pri dverách som mu ešte zakývala a vyšla z jeho izby. 
"Môžete ísť za ním." usmiala som sa na chalanov, keď som vychádzala z domu.
"Emily s ním robí divy.." začula som ešte Zaynov hlas. Samoľúbo som sa usmiala. Nasadla som do auta a odviezla sa domov. 

V deň odchodu (streda)
Boli sme v letiskovej hale a ja som bola nalepená na Niallovi a odmietala sa ho pustiť. On bol na tom podobne. Dan, El a Perrie boli tiež nalepené na svojich polovičkách. Jediný sám zostal Harry, ktorý nedával najavo, žeby tiež potreboval nejakú rozlúčku. Horlivo o niečom debatoval s Paulom. 

"Chalani, už pôjdeme, no ták lúčte sa už!" buzeroval nás Paul a začal čosi ťukať do mobilu.

"Neboj, vždy keď budem mať čas, ti napíšem alebo zavolám, a aspoň každý druhý deň budeme skypovať." Niall sa na mňa slabo usmial a mne sa začali do očí tlačiť slzy. 

"Nie, prosím neplač." Niall už šepkal a ukazovákom mi zotieral horúce slzy. 

Pobozkala som ho s takou vášňou, až ma to prekvapilo. Niall mi bozk opätoval. Vyrušil nás zase Paul, ktorý hučal, že nestíhajú. Posledný krát som ho objala a pozrela sa do jeho prenádherných modrých očí. Pobrali sa k terminálu a Niall sa naposledy otočil a poslal mi vzdušnú pusu. 

Pridala som sa k babám a vyšli sme z letiskovej haly. 

"Kto chce zaviesť?" ozvala som sa.

Všetky tri na mňa s nádejou pozreli. To tu mám jediná auto?!

"Ach  no nastúpte." zasmiala som sa. El sa ku mne šupla dopredu a Dan s Perrie sa usadili vzadu.

Poroznášala som baby a išla domov. Vyvenčila som Jessie a zapozerala sa do stropu. Zapípala mi sms.

Už teraz mi chýbaš :( Niall xxx Rýchlo som mu odpísala a mobil hodila nevedno kam. Boli iba štyri hodiny, tak som zobrala kľúče z auta a vybrala sa do obchoďáku. Popozerala som obchody, niečo si kúpila. Teda mala som ruky plné tašiek. Zvalila som sa na neďalekú lavičku, vedľa nejakého dievčaťa. Pozrela som sa na ňu bližšie, bola zhruba v mojom veku a skláňala sa nad mobilom. Zdalo sami, že plače.

"Ahoj, je ti niečo?" prihovorila som sa jej.

Vyľakane na mňa pozrela a zamrmlala niečo v cudzom jazyku.

"Prepáč ale ja nerozumiem." ozvala som sa.

Plesla sa rukou po čele. "Prepáč, ale niekedy zabúdam, že už nie som doma na Slovensku."

Nechápavo som na ňu civela, lebo som nevedela, čo je Slovensko.

"Slovensko je malý štátik v strede Európy." 
"Aha." 
Chvíľu sme zostali ticho.
"Čo sa ti stalo, keď si plakala?" spýtala som sa jej aby som prerušila ticho. 
"Je to vidieť?" vzdychla si a vybrala z kabelky zrkadielko aby sa poobzerala.
"Je to nadlho." zrkadielko strčila naspäť do kabelky. 
"Nevadí, ja mám času dosť, pozývam ťa na kávu." už som ju ťahala do neďalekej kaviarne.
Usadili sme sa a objednali si. 
"Inak som Silvia." podala mi ruku.
"Teší ma Silvia, ja som Emily." Silvia sa zasmiala, keď som vyslovila jej meno.
"Musíš to tvrdšie vysloviť, nie mäkko, potom to znie smiešne." vysvetlila mi. 
"Chcela si vedieť čo sa mi stalo." ozvala sa po chvíli Silvia. Prikývla som.
"Na Slovensku som mala priateľa, ale ja som sa sem odsťahovala za prácou, pracujem ako modelka." Musela som uznať, že Silvia bola nádherná. krásne hnedé vlasy jej padali na plecia a hnedo-zelené oči si ma zvedavo obzerali. "Som tu týždeň a zistila som, že ma Martin, tak sa volal, podviedol s mojou najlepšou kamarátkou. Ona to nezniesla, tak sa mi priznala, po smske, chápeš? Mohla mi aspoň zavolať, alebo čo.."  roztriasla sa  a aj som ju chytila za ruky. 
"Ten chalan si ťa nezaslúžil. Si nádherné dievča a si strašne milá a to ťa poznám ani nie pol hodinu. a Obidvaja nemajú charakter, keď ti toto urobili." súcitne som jej stisla ruky.
"Ďakujem, potrebovala som niekoho takéhoto." usmiala sa na mňa a aj som jej úsmev opätovala. Dopili sme čaje, aj keď vonku bolo teplo a zaplatili. 
"Hodím ťa domov?" spýtala som sa jej, keď som nakladala tašky do auta.
"No.." 
"Nasadaj." usmiala som sa. Silvia mi nadiktovala adresu, bývala neďaleko mňa.
"Páni ty si žiješ." zahvízdala som. Silvia totiž bývala v jednom z tých luxusných bytov. Asi má bohatých rodičov. 

"Dáš mi tvoje číslo?" nesmelo sa ma spýtala. 
"Jasné." usmiala som sa na ňu a naťukala jej do telefónu moje číslo. Prezvonila ma a ja som si ju uložila tiež.
"Ešte raz ďakujem." poďakovala mi a vystúpila z auta.
"Za málo." zakričala som za ňou.
Vyzerá to, že budem mať novú priateľku, usmiala som sa.

Takto nejako si predstavujem Silviu :))