My Love Is You 15

Hojá! :D sooorry baby, že včera nebola časť ale bola som na plavke od rána a domov som prišla ako zombík :D Inak véééééééééééééľmi pekne Ďakujem za vyše 50 000 zhliadnutí!!! toto som fakt nedúfala, že tam bude toľko zhliadnutí! :D že WOW :D ráno si sem tak prídem a že zrazu vyše 50 tis. zhliadnutí, som myslela, že z kože vyskočím :D ešte raz ďakujem!! :) bude sa oslavovať! :D :D oujé :D  Všetko k oslavám, idem písať časť, majte sá :* :D

Emily

Domov som prišla totálne zmorená. Padla som do postele a boli mi jedno, že mi tu Jessie kňučí, že chce ísť von. Ja už von v živote nepôjdem, pomyslela som si. Zatvorila som oči a snažila sa nemyslieť na udalosti, čo mi neustále výrili v hlave. Takže Harry ma ľúbi, ale ja jeho neľúbim! Dúfam, že som mu to dosť jasne dnes vysvetlila. Ja ľúbim niekoho iného. S touto myšlienkou som zaspala do nepokojného spánku. 

O týždeň

Už týždeň som  nevytiahla päty z domu. Jessie som dala k Anike, ktorá mi ju ochotne postrážila. Každý deň ma Anika chodila kontrolovať a natlačiť do mňa nejaké jedlo. Inak som nejedla nič. Neverím, že ma to mohlo takto vziať, obyčajné slovo ľúbim ťa od nesprávneho. 

Dnes mi Anika doniesla McChicken menu, z čoho sa mi nadvihoval žalúdok. Nemala som chuť do jedla a už vôbec nie na McDonald. Pokrútila som hlavou.

"Toto jesť nebudem."

"Jeminé Emily.Už sa prosím ťa vzchop! Pretože ti niekto povedal, že ťa ľúbi hádam nezostaneš celý život v posteli!" rozhúkala sa Anika. Tej som sa už dávno vyplakala. 

"Je to môj život, nie tvoj!" už som aj ja kričala.

"Tak choď za ním a povedz mu to." 

Smutne som na ňu pozrela. "Myslíš, že mám odvahu mu ísť povedať ľúbim ťa, keď som jeho kamošovi jednu strelila a vynadala?! So mnou už nadobro skončili." zvesila som hlavu. 

"Neskončili, neboj." povzbudivo sa na mňa usmiala. Zazvonil jej mobil. Odišla do inej izby vybaviť hovor a ja som si zase ľahla. O chvíľu mi prišla oznámiť, že musí ísť do práce. 

Celý deň som zase preležala v posteli a rozmýšľala nad všetkým. Slnko už pomaly zapadalo, sledovala som ho, až kým nezašlo za budovy. Pozerala som von veľkým oknom, čo mám pri posteli, hlavou mi blúdilo milión otázok, no ani na jednu som si neodpovedala. Lampy sa pomaly zažínali, po uliciach chodilo menej ľudí. 

Niekto zazvonil. Čo ešte Anika potrebuje? Veď ku mne chodieva vždy ráno. Otvorila som dvere a za nimi stál Harry. Preboha, ten tu čo robí?! Rýchlo som sa ich snažila zatvoriť, ale on bol rýchlejší a vopchal sa mi dnu. 

"Čo tu robíš?!" zasyčala som.

"Anika ma požiadala, aby som ti to vysvetlil." neisto mi pozrel do očí. 

"Nemusela sa namáhať." odsekla som. 

"Vieš, zranila si ma tým, že si mi povedala, že ma neľúbiš. Bolo to pre mňa niečo nové, nikto mi toto ešte nepovedal. Ale život ide ďalej a hádam nebudem stále za tebou smútiť. Je to v pohode, odpúšťam ti."

Neveriacky som sa na neho dívala. "Ak je to nejaký vtip, tak to nevyšiel. Prvý apríl už bol."

"Naozaj si nevymýšľam." zadíval sa mi do očí a ja som v nich videla... pravdu.

"Budeme aj naďalej kamaráti?" vystrel ku mne ruku, ponúkal mi mier.

"V to dúfam." prvý krát, odvtedy, čo je tu som sa usmiala a potriasla mu rukou. Potom ma chytil na náručia a silno objal. 

"Si super,aj keď iba kamoška." usmial sa na mňa, keď ma pustil.

"A zostane to iba medzi nami, jasné?" preverovala som si.

"Jasné, zabudneme radšej nato." Zabudnúť sa úplne nedá, ale pokúsim sa. 

"Okej, ja budem musieť bežať, dole ma čaká auto." objal ma na rozlúčku a zabuchol dvere.

Zajtra budem musieť Aniku vyobjímať, pomyslela som si v duchu.