My Love Is You 36

Saluton! :D (ahoj :D) Kočeny, včera som aj ja chcela dať pôvodne ešte jednu časť ale musela som ísť preč, tak to nevydalo :/ Ja by som rada dala aj dve časti za deň ale už je posledný prázdninový týždeň a ja si ho chcem ešte užiť a som rada, že stíham napísať tu jednu časť ;) Normálne už nemám nápady, je toto možné?! :D dala by som si Milku, ale doma nemáme nič sladké, našla som iba fajfky (pozdravujem mamut :DD), tak teraz od nervov žujem tie :D to je haluz robiť bubliny :DD ... pokiaľ sa mi to nezamotá do zámkov... :D to bude horšie :D hlúpa otázka ale tešíte sa do školy?? :DD ja absolútne nie, majú nás spájať s áčkarmi, bléé :/ :D a ešte aj budem deviatačka, takže monitor....oh god :D no nebudem vás zaťažovať mojimi problémami :D adiaŭ! :DSDD

http://www.youtube.com/watch?v=BVaIYQVfOLg <3 (hodí sa k časti :) )

Emily

Mauren so mnou zostala čakať na let. Bola strašne starostlivá. Objala ma ako svoju dcéru.

"Dúfam, že sa to vyrieši." usmiala sa a stisla mi ruku.

Zobrala som kabelku do ruky a išla na kontrolu, keďže batožinu som už odovzdala. 

Let prebehol rýchlo. Celú cestu som pozorovala už nočnú oblohu. Tentokrát bolo zase v Londýne zimšie ako v Dubline. Taxíkom som sa dostala domov a odomkla. Jessie bola u Aniky, tak som mala o starosť menej. Dala som si horúcu sprchu a všetky špinavé veci pohádzala do práčky. Snažila som sa niečo robiť, ale nakoniec na mňa dopadla nuda a ja som začala spomínať na Nialla. Mrzí ma, že sme sa pohádali, ale čo som mu mala skočiť do náruče, keď sa tam objavila hentá a ešte ho aj bozkávala? Mám predsa nejakú hrdosť. Na líce mi dopadlo čosi mokré, slza. Z očí sa mi valili stovky sĺz, až som mala pocit, že sa utopím v žiali. Aj napriek bolesti som spomínala na chvíle strávené s Niallom. Takto som sedela v obývačke až do rána a objímala som vankúš. Nikto nevedel, že som v Londýne okrem Nialla a Mauren.

O tri dni

Dnes som sa pôvodne mala vrátiť z Írska. O hodinu mi má Anika doniesť Jessie. 

Odkedy som sa predčasne vrátila domov, som nevytiahla päty z domu. Nemohla som. Celé dni som plakala a ľutovala aká som bola sprostá. Mohla som tam zostať a mohli sme to vyriešiť. Stále som sedela na gauči a stískala vankúš. Niekto zvonil, tak som išla otvoriť. Keď ma Anika zbadala, tak jej vôdzka vypadla z ruky. Radšej som sa sklonila k Jessie a pohladila som ju.

"Preboha čo sa ti stalo?" Anika sa konečne prebrala.

"To je nadlho."

Zobrala ma za ruku a odviedla do obývačky.

Tak som jej teda povedala, čo sa stalo v Írsku. Celý čas na mňa hľadela, asi nemohla uveriť čo vravím.

"Ja neviem, čo mám nato povedať." povedala Anika, keď som jej to dorozprávala. 

"Nič nemusíš." 

Anika neskôr odišla a ja som zostala sama z Jessie. 

Niekto začal zvoniť. Išla som sa pozrieť kto to je a za dverami stála Silvia.

"Ahój." silno ma objala.

"Čo sa stalo?" opýtala sa, keď zbadala moje uplakané oči.

Jej som takisto vyrozprávala čo sa stalo v Írsku. Potom ma objala.

"Je mi to veľmi ľúto."

"Aj mne." zafňukala som.

"Neboj, to sa vyrieši." 

"No dúfam." 

Silvia u mňa zostala spať, aby mi robila spoločnosť. Bola som jej zato vďačná. Aspoň na chvíľu ma priviedla  na iné myšlienky. 

O dva dni

S pomocou Silvie a Aniky som sa dala do poriadku. Aspoň čiastočne. Navonok som vyzerala akoby sa nič nestalo ale vo vnútri to stále bolelo. Chodila som normálne do práce a a poobede bola buď s Anikou alebo Siviou. Dan s babami sa mi pokúšali dovolať ale ja som si radšej vypla mobil. Bola som príliš zbabelá aby som sa s nimi stretla. Dnes som nemala žiadne fotenie, tak som sa nudila v ateliéry a upratovala.

"Ja neverím vlastným očiam!" zvýskla Anika, keď ma zbadala. "Ty upratuješ."

To je po prvý krát, čo si upratujem ateliér. Neverím, že som mohla toľko žuvačiek vyžuvať. Šuplík bol plný obalov zo žuvačiek. Keď som konečne doupratovala zvalila som sa na gauč.

"Do riti, problém!" vbehla mi sem Anika. "Je tu Niall!"

Och do riti! Srdce sa mi rozbúchalo a prišlo mi akosi zle. Vystrelila som ku dverám a nakukla na chodbu. Áno, stál tam ako som si ho pamätala, lenže vyzeral byť zničený. Otočila som sa k Anike.

"Prosím povedz, že som odišla, hocičo si vymysli, len ho sem nepúšťaj." prosíkala som Aniku.

"Dobre, radšej sa niekde skry, keby mi neveril."

"Milujem ťa." objala som ju a bežala sa kryť do skrine. Na niečo sa tá skriňa oplatí. 

Čakala som v nej, až kým ma Anika nezavolala.

"Správaš sa ako malá." 

Bez slova som si zobrala svoje veci a išla domov. 

Neskôr večer u mňa zvonil Niall ale ja som bola zbabelá mu otvoriť. Hrozne som sa bála. 

"No tak, Emily ja viem, že si tam! Otvor prosím." 

Potichu som sedela pri dverách a čumela pred seba.

"Pamätáš ako si ma prosila aby som ti otvoril vtedy, keď zomrel Quentin? Otvoril som ti, aj keď toto je iné, tak mi aspoň prosím otvor."

Zase som plakala.Chcela som mu otvoriť ale bála som sa, čo bude potom.

Krátka a veľa som preskakovala, lebo som nevedela, čo tam mám dať :D