My Love Is You 29

Ahojte :D sorry baby, ale včera som časť nestihla dať, bola som celý deň na plavke a prišla som až večera totál unavená :) mali sme ísť aj dnes, ale počasie nejako nevydalo :( nevadí, aspoň máte časť :D moc sa mi nechce kecať, tak k veci :D v príbehu sa pokúsim dať viac romantických scén :) a ďalšia vec, dnes alebo zajtra vám dám ten článok o sebe :) je tam 10, tých oných čo hlasovali za nie, tak vy to nemusíte čítať ak nechcete, je to iba pre tých, čo o mne chcú vedieť viac :) to je všetko, užite si časť ;) http://www.youtube.com/watch?v=SHO3dE-IDWk  :))

Ráno som sa zobudila v Niallovom objatí. Ešte spal, tak som sa vyšmykla z jeho objatia a išla si uvariť kávu. Niallovi som radšej uvarila čaj. Urobila som toasty pre mňa a pre Nialla. Zobrala som svoju porciu a sadla si za stôl. O chvíľu som začula kroky, Niall ma objal a vtisol mi bozk do vlasov.

"Bré ránko." usmial sa na mňa a skočil po raňajkách. 

Kývla som mu, lebo som mala plné ústa a ďalej sa venovala jedlu. Tanier som odložila do drezu a bežala sa umyť a obliecť. Keď som prišla do kuchyne pre Jessie, Niall sa ešte stále napchával raňajkami, asi som mu toho naložila moc.

"Idem s Jessie, zatiaľ rob čo chceš a chovaj sa tu ako doma." pobozkala som ho na líce a zavolala  na Jessie. Zapla som ju na vôdzku a vyrazila.

Po hodinovej prechádzke som konečne prišla domov. Nialla som našla v obývačke, pozeral Dva a pol chlapa a rehnil sa, že ste ho mohli počuť až k Trafargal Sqare (hádam som to dobre napísala :D).

"Čo je tam také smiešne?" ozvala som sa. Niall až nadskočil, keď ma začul.

"Ehm,..." 

"Chápem, chápem. Budem musieť ísť do práce, dnes mám fotenie." oznámila som mu a išla sa obliecť. Vonku bolo teplo tak som na oblečenie zvolila riflovú košeľu, ktorú som zapravila do ružových kraťasov. Ovešala som sa bižutériou, veci nahádzala do malej krémovej kabelky a obula si baleríny. Dlhé vlasy som stiahla do copu, lebo mi zavadzali, asi by som sa mala ostrihať. 

"Môže ísť?" zakričala som na Nialla z chodby. Schmatla som kľúče od auta a čakala na Nialla. Ten si v pohode prišiel za mnou, akoby sme všetko stíhali. Vyhnala som ho na chodbu a zamkla. Zbehli sme dolu schodmi a ja som pálila do auta.

"Chceš hodiť domov?" spýtala som sa ho, keď som štartovala. 

"V pohode, stopnem si taxík." usmial sa na mňa. Tak som teda dupla na plyn a zamierila do práce. Zaparkovala som auto, pobozkala Nialla a bežala do ateliérov. Keď som vstúpila do môjho ateliéru Anika ma začala preklínať pohľadom.

"Zase meškáš."

"Tak by si mi mala nejako zmeniť pracovnú dobu, ja som rada, že ráno stíham vyvenčiť psa."

"Neuškodilo by ti skôr vstať."

"Čo dnes máme?" radšej som zmenila tému. 

"Fotíš nejakého speváka. Príde o pol hodinu."

"Okej, zavolaj mi Erika." povedala som jej, keď vychádzala z ateliéru. 

Erik zachvíľu prišiel a išli sme sa pripraviť na fotenie.Teda všetko pripravoval Erik, ja som ho buď pozorovala alebo som odpisovala Niallovi na smsky.

"Žiadne smsky!" Anika mi vošla do ateliéru a zobrala mi mobil.

"Héj, aj tak tu ešte nie je!"

"To mi je jedno, mobil dostaneš až potom."

Vzdychla som si a zvesila plecia. 

V rýchlosti - prišiel ten spevák, Kristopher mimochodom, pofotili sme fotky, keď odišiel vytriedila som ich a zajtra ich poupravujem. Vyšla som z ateliéru a zavolala Niallovi, nezdvíhal tak, som nasadla do auta a odviezla sa k chalanom. Otvoril mi Liam.

"Prečo mi Niall nezdvíha mobil?" povedala som namiesto pozdravu.

"Poď dovnútra." zaviedol ma do obývačky. 

"Jeho traja kamarádi mali autonehodu, Quentin  zomrel a ostatný dvaja sú v nemocnici." súcitne ma pohladil po ruke.

"Kde má izbu?" postavila som sa. Liam ma tam zaviedol. 

"Nikoho ku sebe nepustí." upozornil ma Liam.

"Ďakujem." usmiala som sa naňho. 

Zaklopala som na dvere a otvorila. Boli zamknuté.

"Niall to som ja, otvor." zakričala som. 

Nikto sa neozýval ani neotváral.

"Viem, že chceš byť sám, ale môžeš si niečo urobiť a to my nechceme." 

Stále nič.

"Budem tu stáť dokedy mi neotvoríš."

Nič.

"Naozaj ti chceme pomôcť."

Nič.

"Otvor mi prosím, aby so  ťa mohla aspoň objať."

Po chvíli sa vo dverách objavil Niall. Tvár mal celú uplakanú a bol bledý. Hodila som sa mu okolo krku, až som ho troška posotila. 

"Vieš ako som sa o teba bála? Toto mi už nerob." zašepkala som mu a pustila ho. 

Niall zatvoril dvere a sadol si na posteľ. Sadla som si vedľa neho a objala ho.

"Nemusíš o tom hovoriť, ak nechceš." pošepla som mu. "Ale zapamätaj si, že tu budem vždy po teba." položila som si hlavu na jeho plece. 

"Boli sme si veľmi blízky." smrkol Niall. "Je to taký čudný dutý pocit, keď si uvedomujem, že Quentin medzi nami už nie je." odmlka. "Dúfam, že Samuel a Mike (tie mená som si vymyslela, lebo som nevedela, ako sa volajú tí dvaja, čo sú v nemocnici :) ) prežijú." pri poslednom slove mu zlyhal hlas.

"Je mi to strašne ľúto." povedala som potichu. "Neviem si predstaviť, kebyže mi umrie Anika." pri tej predstave mi prišlo zle. Pohladila som ho po chrbte.

"Povedať ti, že to bude dobré, by bolo zbytočné. Ale musíš sa z toho dostať. Chalani ťa budú potrebovať, ja ťa budem potrebovať. Hlavne nezabudni nato, že vždy pri tebe budem stáť." 

Niall sa ku mne otočil sa krivo sa usmial. 

V tichosti sme presedeli celé poobedie.

Niall sa napokon ozval. "Emily?" 

"Áno?"

čo sa jej pýtal zistíte v budúcej časti ;DD

Outfit Emily do práce :)

Takéto tetovanie by som brala :)