My Love Is You 51

Ahojte :) tu máte poslednú časť pred pauzou :) Bohužial, nechcem si to moc pripúšťať ale My Love Is You sa blíži ku koncu :( Ešte jedna dve časti a je koniec, ale nezúfajte, mám pre vás pripravený nový príbeh! ;) to by bolo asi všetko, užite si víkend :))

Nasledujúci deň som išla do práce. Bola som na tom lepšie ako včera ale ešte stále som mala trocha skleslú náladu. Anika ma donútila všetko jej povedať, cítila som sa ako na výsluchu. Dokonca na mňa svietila lampou ako som videla v telke v nejakej kriminálke. Poobede som sa mala stretnúť so Silviou, lebo Niall mal s chalanmi nejaké povinnosti. Teraz som sedela doma u Silvii a popíjala horúci čaj, lebo počasie vonku sa zblázdnilo. Chvíľu pršalo, chvíľu svietilo slnko a potom zase pršalo. 

"A prečo máš takú blbú náladu?" spýtala sa Silvia po druh krát. Prvý krát sa ma to pýtala, keď som sa pre ňu zastavila cestou k nej. Vtedy som jej povedala, že jej to poviem u nej. Tak teraz je tá chvíľa.

"No včera som čakala na Nialla, niekto zazvonil, tak som bežala otvoriť. Pred dverami stála nejaká pani. Nakoniec som zistila, že je to moja matka."

Zostalo ticho, Silvia asi nevedela čo povedať.

"No ty kokso. To je ako v nejakej telenovele." nakoniec zo seba dostala.

"Jeminé prestaň, tak ale chápeš? Doteraz  na mňa kašlala a teraz sa tu zjaví akoby sa nič nestalo." vzdychla som si.

"Síce neviem aký to je pocit, ale isto to veľmi bolí." súcitne ma pohladila po ramene.

"No už vieš, prečo som smutná, tak zmeňme tému." troška som sa usmiala. 

Čas bežal a moja "matka" sa neozývala. Ale dlho to netrvalo. Zhruba po mesiaci jej poslednej návštevy u mňa znova zvonila. Prosila ma, nech mi to môže vysvetliť.Jedna časť zo mňa nechcela nič počuť, bála sa holej pravdy. Ale druhá po pravde dychtila. Nevedela som čo mám urobiť, pýtala som sa nato Nialla aj Silvie a obidvaja mi povedali, že jej mám dať šancu. Jednu jedinú, vypočujem si pravdu a môžem odísť. Ale neviem či by som potom dokázala odísť od nej. Niečo mi hovorilo, že je to inak ako si myslím a že ma neopustila dobrovoľne. Bolo to ťažké rozhodnutie ale nakoniec som sa rozhodla tak, ako som sa rozhodla.

Tento večer tu takisto ako aj iné večery zvonila. Otvorila som jej tak ako vždy ale tentokrát som povedala niečo iné.

"Dobre vypočujem si vás a potom uvidíme." povedala som s neutrálnym výrazom.

Na tvári jej zasvietil úsmev. Premáhala som sa aby som sa aj ja neusmiala. "Ďakujem ti dieťa moje!" Chcela ma objať ale ja som ju odstrčila.

"Žiadne objatia ani nič také."

Na znak súhlasu prikývla.

"Stretneme sa zajtra o šiestej v kaviarni tu na rohu."

"Ešte rak ďakujem dieťa moje." usmiala sa na mňa a už jej nebolo. Pozerala som sa ako odchádza, až kým nezašla za roh chodby.

Na druhý deň

Celá vystresovaná som behala po byte a hľadala niečo na seba. Niall ma asi po desiaty krát objal a pobozkal, ale stále sa mu nepodarilo ma ukľudniť. Nakoniec som zvolila hnedú koženku, biele tričko, kvietkovanú šatku, vyblednuté džínsy a zaväzovacie štekle. Vlasy som si stiahla do chvosta. 

"Zlato kľud, správaš sa ako kapor na štedrý deň (pozn. twilighťáci vedia :DD)." 

"Ách, ale to sa nedá!" povedala som to už asi po 20-krát.

"Poď sem." Pritúlila som sa k nemu najviac ako bolo možné a vdychovala jeho vôňu, aby som sa aspoň troška ukľudnila. 

"No poďme:" zavelila som, keď som sa od neho odtiahla. Posledný krát som pohladila Jessie a zamkla dvere od bytu. 

"Potom mi zavolaj ako to dopadlo." vravel mi cestou do kaviarne. Vonku pofukoval studený severák a ja som sa triasla v Niallovom objatí.

"Jasné, neboj nebude dlho." objala som ho ešte tuhšie. Už sme stáli pred kaviarňou, cez okno som videla matku, pri stole pre dvoch. Netrpezlivo sa hrala s menu.

"Ešte pusú." Niall našpúlil pery. Cmukli sme sa a ja som ho naposledy objala. Pozerala som sa ako odchádza, nezabudol mi ešte zamávať. Usmiala som sa naňho a zhlboka sa nadýchla. Otočila som sa na päte a vošla do kaviarne v ústrety pravde.