One Thing 36

Ahojte :) začnem môj pravidelný príhovor :D :D tej ankete šibe! akože zas je tam menej hlasov... rozmýšľam že to stopnem... neviem ešte.. :) niečo som vám chcela ešte povedať ale zabudla som :DD rozmýšľam ako to mám zakončiť tento príbeh... :D :D hádam na to nejako prídem. -.- :D Prepáčte že je taká krátka ale zemepis volá, tak idem spoznávať Európu :D :D Enjoy it! :D


Áno dnu vošiel Daniel. Bože ten tu čo robí?! A skadiaľ vie, že som v nemocnici? Ja baby zabijem! "Ahoj." pozdravil ma a na Nialla len zazrel. Kývla som mu hlavou. "Niall prosím môžeš nás tu nechať chvíľku samých?" spýtala som sa Nialla. Prikývol a odišiel. "Čo tu chceš?" zasyčala som. "Prišiel som ťa pozrieť." odpovedal pokojne. "Ako vidím máš nový objav čo?" kývol smerom k dverám. "A keby aj." odvrkla som. "Vráť sa späť ku mne." povedal. Zamrazilo ma. "Ďakujem ale nie, nenechám sa znova využívať." povedala som a pozerala sa na stenu. "Nebolo to tak." "Ale bolo!" už som kričala alebo sa aspoň pokúsila. Začal sa ku mne približovať. Dobre som vedela čo chce urobiť. Začala som sa obzerať či nenájdem niečo po ňom hodím. Nič nebolo v mojom dosahu, tak som začala kričať. "Pomóc!" "To ti nepomôže." zašepkal a začal ma bozkávať. Bila som ho po hrudi, všade kde som dosiahla ale chytil mi ruky. Do izby vtrhol Niall a odtrhol ho odo mňa. Konečne som sa mohla normálne nadýchnuť. "Čo si myslíš, že robíš?" kričal po ňom Daniel a zahnal sa. Niall sa mu úspešne vyhol. "Dosť!" zakričala som. "Vypadni." ukázala som na Daniela a ten chtiac-nechtiac odišiel, pretože dnu vošla sestrička. "Deje sa niečo?" spýtala sa milo. Falošne som sa na ňu usmiala. "Nie." Zatvorila za Danielom dvere. "To bolo čo?" spýtal sa nechápavo Niall. V očiach mal dva veľké otázniky. "Bude stačiť ako odpoveď môj bývalý?"  "Asi hej." povedal neisto. "Ďakujem." usmiala som sa naňho. "Čo si mi to chcel povedať?" vrátila som sa k téme. "Ešte si to musím premyslieť." povedal a vyhýbal sa mi pohľadom. "Ahoj." pozdravil a vyparil sa. Takže on si myslí že medzi mnou a Danielom niečo je. No dobre priznajme si svoje je tam niečo ale nie je to také silné ako moja láska k Niallovi. Z očí sa mi začali drať slzy. Ja sa ešte naplačem. Zababušila som sa hlbšie do perín a snažila sa zaspať....

Niall
Jedným slovom - bol som zmätený. Chcel som sa vrátiť naspäť k Jane ale pokazil to ten chalan. Ani jeho meno som si nezapamätal. Niečo medzi nimi bolo a je to tam aj teraz. Musím si to urovnať. V dome bolo neprirodzené ticho. V obývačke nikto nesedel, ani v kuchyni nikto nebol. Zobral som si balíček čipsov a zamieril do svojej izby. Ani na chodbe som nikoho nestretol a z izieb chalanov nevychádzali nijaké zvuky. Liam je asi doma, pomyslel som si keď som prechádzal okolo jeho dverí. Zavrel som sa v izbe a nechal sa napospas mojím myšlienkam.

Stell
Musím to nejako vyriešiť. Poslala som Harrymu smsku a modlila sa nech odpíše. Mobil zapípal. YES!! Máme sa stretnúť v parku. Vonku bolo teplo tak som si dala riflové kraťase, batikové tilko a rimanky. Trošku som sa primaľovala a vyrazila. Harry sedel na lavičke, kde sme  sa minule stretli. "Ahoj." pozdravila som ho a prisadla si. "Ahoj." "Pozri musím ti niečo povedať, veľa som o tom rozmýšľala a.." došli mi slová. Bála som sa mu povedať krutú pravdu. "Aj ja ti musím niečo povedať." povedal aj on. "Prepáč ale už ťa nemilujem." vydýchla som a čakala na jeho reakciu. Včera som nad tým premýšľala a nakoniec som dospela k záveru že milujem Liama. Bláznivé ja viem. "Ani ja." "Čoo?" spýtala som sa nechápavo a odvážila naňho pozrieť. Si robíte srandu. "Hej, včera som spoznal jedno dievča, volá sa Alexis a otvorila m oči." usmial sa na mňa. Normálne som nebola schopná ani slova. "Viem, že miluješ Liama, tak choď za ním a povedz mu to." znova sa na mňa usmial. "Kamaráti?" vystrela som k nemu ruku. Namiesto potrasenia ma objal. "Tak ja si bežím niečo vybaviť." rozlúčila som sa s ním a upaľovala k najbližšej autobusovej zastávke. Skoro mi autobus zdrhol ale nakoniec som to stihla. Čo mu poviem? V hlave som si pripravovala rôzne verzie. Vystúpila som na ich ulici a bežala k ich domu. Zazvonila som a čakala kým niekto otvorí. Otvoril mi sám Liam. Keď som ho zbadala z hlavy mi vyfučali všetky nacvičené monológy. Jednoducho som sa k nemu nahla a pobozkala ho. V bruchu mi lietali tisícky motýľov. Spoza nás sa ozval potlesk. Odtrhli sme sa od seba. Louis a El nám tlieskali. "No konečne." ozval sa Louis. "Nebavilo nás sa na vás pozerať ako sa obchádzate." usmial sa a už ich nebolo. Usmiala som sa na Liama. Ten sa ku mne znova priblížil a dal mi sladučký bozk.

Stell oblečko ;)