I Should Have Kissed You 7

Hi guys! :D začínam svoj tradičný príhovor :D ďakujem za vyše 16 000 návštev ste BEST! :D K hokeju sa radšej nevyjadrujem lebo by tu bola celá stánka zapísaná nadávkami na Francúzov a čiastočne na slovákov, mám chuť odrbať (pardon za výraz) tým francúzom hokejky o hlavy!! šak nervy toto, okej ja sa kľudím aby ste vedeli tak píšem to počas hokeju takže výsledok ešte neviem a som od prírody pesimista tak stresujem... no s hokejom končím teraz, nech vás neunudím :D ďalej, keď píšem všetko je to čistá improvizácia, lebo absolútne neviem ako ďalej,.. :D *le pieseň na vypočutie:  http://www.youtube.com/watch?v=tYkwziTrv5o  a ten klip je taký no... radšej nepozerať :DD a ešte také menšie info som čítala že Niall si... ehm... no ako to povedať, radšej na rovinu... no 7x denne si ho honí.... :DDDDDDDDDDDD akože pekný úchyl toto :DDDD to len tak pomimo, lebo som si nato teraz spomenula :DDDDDDDDD Dohovorila som, Houk :D :D

Po únavných dvoch hodinách letu som konečne vystúpila. Na letisku ma čakala mama. Zovrela ma v objatí. Keď som sa odtiahla, mame sa leskli oči. "Mami ty plačeš?" spýtala som sa jej. "Som rada že si konečne doma." usmiala sa na mňa a nastúpili sme do auta. Prechádzali sme cez mesto, cez všetky známe ulice až do našej štvrti. Nadšene som kývala susedom, ktorých som poriadne dlho nevidela. Všetci sme sa tu navzájom poznali a nebrali ma ako hviezdičku ale ako normálne dievča, ktorým som bola. Vystúpila som a zadívala sa na náš bledomodrý domček. Tu som strávila celé detstvo, a dosť mi to chýba. V mojej a Andynej izbe na poschodí sa pohla záclona, takže môžem očakávať, že ma o chvíľu bude Andy dláviť v objatí. Tak sa aj stalo, Andy ma už stískala. "Poďme dovnútra, nemusia náš všetci očumovať." mama nás už ťahala dnu. Kufor som zhodila v hale a rozbehla sa za ockom. Vyobjímali sme sa a na rad išiel môj mladší brat. Tvár mal celú povyhadzovanú od vyrážiek, veď mal 16. "No čo babu si si už našiel?" pobúchala som ho po chrbte. Zhrbil sa, niečo zamrmlal a odišiel do izby. "Nevšímaj si ho, teraz ma také obdobie." ospravedlňovala ho mama. Mykla som plecami. "Bež sa vybaliť, budeme raňajkovať." Mama mi podala kufor a s Andynou pomocou som ho vytrepala do našej spoločnej izby. Na poschodí sú len dve izby a dve kúpeľne. Lucas vyfasoval celú jednu izbu pre seba, pretože je chalan. Mne to nejako nevadilo, ale Andy sa pajedila. Nejako sme si na seba zvykli (:DD). Keď som sa odsťahovala celú izbu mala pre seba. Týchto pár dní si ešte užije (:D). Naša stará poschodovka ešte stále stála v rohu, vedľa nej skriňa, na druhe strane písací stôl a bielizník. Jednu stenu zaberalo okno a fotky rodiny. Posledná stena, ktorá bola pôvodne fialová bola zamaľovaná čudesnými geometrickými tvarmi a všetkým čo si dokážete predstaviť. Moja sestra vyštudovala umenie a teraz sa aj tomu aktívne venuje. Kufor som zaparkovala pri skriňu a vybehla dole do kuchyne, lebo som už bola hladná. Mali sme vynikajúce lievance. Dva krát som si ešte dala dupľu. Lucas sa dole neukázal. Mama ma poprosila aby som mu ich doniesla do izby, aspoň mám možnosť sa s ním porozprávať. Zaklopala som a vstúpila dnu. Lucasova izba sa vôbec nezmenila, celá modrá a polepená plagátmi. Lucas ležal na posteli a počúval hudbu, takže si ma zrejme nevšimol. Zatriasla som s ním. -chudák tak sa vyľakal až vyskočil pri stenu. Strhol si slúchadlá.
 "Chceš ma zabiť?!" húkal po mne. "Vyľakala si ma na smrť!"
 "Prepáč." lievance som mu položila na stôl.
 "Nie som hladný."
"To mi je jedno, svoju úlohu som si splnila."  Sadla som si na posteľ a potľapkala miesto vedľa seba. Asi pochopil že mne nemá šancu.
"No spusť." Lucas vždy ku mne chodil na rady, a rozprávať sa, nato že sme brat a sestra máme dobrý vzťah.
"Páči sa mi jedna baba." hlavu mal sklonenú a pozeral sa do zeme, takže som nevidela ako sa tvári.
"A v čom je problém?"
"Ani neviem že existujem."
"Ak chodíte do tej istej školy, tak ťa musí poznať aspoň z videnia."
"To hej pozná až moc dobre. Vždy keď ju vidím tak si urobím nejaký trapas." pokýval hlavou.
"Taký už raz si, môj nemožný mladší bratček." zasmiala som sa.
"Nehraj sa na nafúkanú." buchol ma päsťou do ramena.
"Keď chceš môžem sa s ňou porozprávať." Navrhla som.
"Ani náhodou." hneď môj pokus o pomoc zamietol.
"Tak sa jej prihovor nejako ty, využi že má sestru hviezdu a sľúb jej podpis alebo čosi také."
"Och tie tvoje rady mi chýbali."
Objala som o okolo pliec. "Hlavu hore chlapče, ešte ich príde veľa, uvidíš." postrapatila som mu čierne vlasy a vyšla z izby.

Môj pobyt u rodičov ubehol rýchlo, prvé tri dni sme behali po rodinách a zvyšné dva sme si vychutnávali rodinnú pohodu. Posledný piaty deň, čiže piatok som letela domov. Mama ma ešte donútila sa navečerať aj keď som nemala chuť. Pre letiskom stáli novinári ale dovnútra ich ochranka nepustila. Poriadne dlho sme sa lúčili ale zo sľubom, že prídem len čo budem môcť ma mama pustila. Odovzdala som batožinu a išla na kontroly. Celé dve hodiny som v lietadle prespala, zobudiť ma musela až letuška. Ospalá som vyšla z lietadla a vyzdvihla si batožinu.V príletovej hale ma už čakal Tom, objal ma a išli sme na parkovisko. Dobre že pre mňa prišiel, neviem či by som zvládla riadiť auto. Vonku ma oslepili blesky fotoaparátov. Novináry sa ma pýtali všeliaké otázky ale ja som ich svedomito ignorovala. Kufor som hodila do kufra a sadla si na miesto spolujazdca. Doma som sa iba hodila do postele. Pamätám si nato ako mi ešte zvonil mobil ale  nechcelo sa mi ho zdvihnúť.

Zase takéé nudnéé :D

Lucas ;)

rodičovský dom :D