Harry takmer rozrazil dvere, čudujem sa, že nevyleteli z pántov. Vyzeral presne ako ja spred hodiny. Myslela som, že mi niečo príde na um, čo mám povedať ale v hlave som mala vzduchoprázdno. "M-musíme sa porozprávať." vykoktala som. "Niet o čom." povedal pokojne. "Ale je." prepchala som sa popri ňom dovnútra a čakala, kým zatvorí dvere. Oprel sa o ne chrbtom. "Počúvam." privrel oči. Stále som nevedela, ako začať tak som skúsila taktiku-povedz čo ti príde na um. "Vieš..... sláva zo mňa urobila sebeckú namyslenú kravu.." radšej som sa pozerala do zeme..."..keď som stretla vás, zmenili ste ma a to v dobrom. Ani som si neuvedomovala, že k tebe niečo cítim lebo moja sebeckosť mi to neumožňovala. Keď si ma včera pobozkal prebúral si tú bariéru sebeckosti a ja som konečne pocítila lásku k niekomu inému ako ku mne a je mi veľmi ľúto čo som ti včera spravila." Keď som skončila svoj monológ, nastalo hrobové ticho. Odvážila som sa mu pozrieť do očí. Stretli sa nám pohľady a ja som sa začala topiť v jeho nekonečných zelených očiach. Narovnal sa a pomaly sa začal ku mne približovať. Chytil ma za ruky a jemne ich stiskol, pričom sa mi stále díval do očí. Pomaly sa ku mne začal nakláňať až sa naše pery spojili. Tento moment som si vychutnávala inak ako včera. Vybuchovali vo mne ohňostroje lásky. Z malého bozku sa strhla vojna jazykov. Po dlhej bozkávacej scéne sme sa od seba odtrhli, Harry sa mi znova zadíval do očí. Usmiala som sa na neho a on ma objal. V jeho objatí som sa cítila tak bezpečne ako nikdy.
BABY PREPÁČTE že také NIČ ale nestíham vôbec a idem pozerať hokej aj keď za začína až za chvíľku, ale aspoň tu máte to odobrenie, FAKT prepáčte ale som vystresovaná z hokeja a z kompara :(( inak NAHLÁSTE PROSIIIM na FB túto stránku http://www.facebook.com/
skvelé, ako vždy :)
OdpovedaťOdstrániťaj keď krátka ale krásna :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem ;)
Odstrániťúžasné!
OdpovedaťOdstrániť