One Thing 18

Ešte raz OZNAM! môžete komentovať všetci, zmenila som nastavenia tak prosím koment! veľmi ma to poteší, keď tam niečo nájdem ;) odporúčam vypočuť ;) http://www.youtube.com/watch?v=Lg31XQR22zg


Kate
Ráno som sa zobudila s išla na raňajky. Konečne mi je troška lepšie, v hlave mi menej hučí a bolesť takmer prestala. Cestou do izby som stretla doktora. "Dnes už môžete ísť domov, zavolám nech pre vás niekto príde?" "Netreba, chcem ich prekvapiť." usmiala som sa a do izby som takmer doletela. Jupíí! Dnes idem konečne "domov". Pustila som si telku a čakala na obed. Po obede som si zase zapla telku a čakala, kedy niekto príde. O takú hodinku sa ozvalo zaklopanie. Dnu vstúpil Taylor s nejakým dievčaťom. Oči mala presne ako on hnedé až čierne (ako horká čokoláda :D), hnedé vlasy pod prsia. "Ahoj, prepáč ale musel som zobrať aj ségru, stále ma otravovala, že ťa chce vidieť." bol nejaký nervózny. Dievča sa iba usmievalo. "Ahojte." pozdravila som ich. "Kate moja sestra Suzanie, Suzanie Kate." "Volaj ma Suzie.Raďa ťa spoznávam." povedala Suzie a objala ma. "Aj ja teba." usmiala som sa. Začali sme kecať lebo Taylor bol nejaký tichý a zamyslený. Stále sa usmievala ako také slniečko na hnoji. Zistila som že má 20 rokov, stále sa usmievavá a vtipná povaha. Robí tu v nemocnici na detskom oddelení sestričku. Za celý čas čo tu bola sa usmievala. Čudujem sa, že ju tvár nebolí, ale asi si už zvykla. Pozrela na hodiny."Okej ja vás opúšťam, začína mi zmena." rozlúčila sa s nami a už jej nebolo. "Vieš čo aj ja  už idem, aby ma tu nenachytala tá sestrička." nahodil kyslí výraz. Na rozlúčku namiesto objatia ma vášnivo pobozkal.

Zayn
Cestou do nemocnice som sa zastavil v kvetinárstve aby som kúpil Kate kvety. V nemocnici bola zas tá sestrička ale ani tá ma neodradila od dobrej nálady. Dnes majú konečne Kate pustiť. Otvoril som dvere do jej izby a zarazený zastal. Predo mnou sa Kate bozkávala s Taylorom. Keď som to videl stratil som dobrú náladu a všetku nádej. Myslel som si že ma má rada. Srdce sa mi bolestne roztrhlo na kusy. Slzy sa drali von, tak som im nechal voľný priebeh. Odtiahla sa od neho a pohľady sa nám stretli. Na toto som sa nemohol viac pozerať. Vybehol som z nemocnice a bežal čo najďalej odtadiaľ.

Taylor
Musel som ju pobozkať, teraz alebo nikdy. Nahol som sa k nej a prisal svoje pery na jej. Nevzpierala sa, tak som pokračoval. Bol to úžasný pocit, cítil som to teplo čo nám oboch hrialo..... V pozadí buchli dvere.

Kate
Keď ma pobozkal  nebránila som sa. Ale necítila som to čo by som mala. Necítila som žiadnych motýľov v bruchu ani nič také. Odtrhla som sa od neho. Chcela som mu jednu streliť ale zaujala ma postava vo dverách. Zayn na mňa pozeral ako na prízrak a plakal. Keď sa nám pohľady stretli bez slova vybehol na chodbu. "Toto sme nemali!" kričala som po Taylorovi. "Myslel som že to chceš.." povedal potichu. "Nič k tebe necítim!" kričala som stále. "Fajn, aspoň som ti zničil šance na vzťah!" kričal pre zmenu on. Nezmohla som sa ani na slovo. Jedna slza, dve, tri.... "Budeš moja, skôr či neskôr." povedal a buchol dverami. Prečo práve ja? Chcela som byť s ním iba kamarátka! Chcela som Zayna! Ale ten mi po dnešku už nedá šancu. Pozerala som na bielu stenu pred sebou a ronila krokodílie slzy. Takto ma našla aj Jane so Stell. Našťastie prišli bez chalanov, o trapas menej. "Čo sa stalo?" pribehli obi dve a pricvikli ma v ich objatí. Vyrozprávala som im ako ma Taylor pobozkal a ako nás pritom videl Zayn a ako utiekol. "Neboj to bude dobré.." chlácholila ma Jane. "Poď musíme z teba spraviť človeka!" vyhlásila Stell. Obliekla som si veci čo mi doniesli . Jane ma namaľovala zatiaľ Stell s niekým volala. Odhlásila som sa na recepcii v nemocnici a mohli sme ísť. Pred nemocnicou nás čakal čierny Range Rover. Z neho vystúpili všetci chalani okrem Zayna. Všetci ma vytískali a mohli sme ísť. V aute sa rozprúdila debata, kam večer pôjdeme ale ja som ich nejako extra nevnímala. Hovorili niečo že už sú konečne doma či čo to a či nepôjdeme k nim na párty alebo niečo v tom zmysle. "Tak pôjdeme?" spýtala sa ma Jane. "Čo..čo?" koktala som lebo som ich absolútne nepočúvala. "No že či pôjdeme k chalanom osláviť, že ťa konečne pustili z nemocnice!" celá natešená mi povedala. Nemala som šancu protestovať tak som iba prikývla. Ďalej sme sa viezli v tichosti. Chalani nás vyhodili pred hotelom. "O siedmej vás čakáme dole. Čauté!" zakričal na nás Louis a už frčali preč. "Prečo už chalani nebývajú v hoteli?" spýtala som sa ich cestou do izby. "Ty si fakt duchom neprítomná..šak chalanom zamorili vilu termiti čo čo to je... proste nejaký hmyz, tak boli dočasne ubytovaný tu v hoteli..." Jane kecala ďalej ale to som ju už nepočúvala. Išla som rovno do sprchy. "Za hodinu nástup v mojej izbe!" zakričala na nás Stell.

Suzanie