Ahójté ;) prepáčte že spamujem ale na Fb som založila stránku o 1D, začíname a zháňame Like, prosím pridajte ssaa ;) http://www.facebook.com/pages/Directioners/213388452101046 a ešte jeden oznam, ak chcete urobím vím reklamu na váš blog (samozrejme aj vy nám) niečo ako vzájomné zdielanie ;) píšte do komentov ;))
Zayn
Práve sme sa s chalanmi vracali do hotela. Pred nami bola banda ožranov. Spomedzi nich som začul krik a oni sa iba smiali. Jeden z nich držal dievča. Zaostril som kto to je a bola to Kate.Ďalší z nich jej vlepil. Okamžite som sa rozbehol za nimi.
"Hej ty pusti ju!" kričal som po ňom a jednu mu vrazil. To ma zaregistrovali aj ostatný a vrhli sa na mňa. Našťastie dobehli chalani a pomohli mi. Liam asi zavolal políciu alebo čo, keď sem prišli.Poobezeral som sa kde je Kate, ležala na zemi ako handrová bábika. Zdvihol som ju na ruky. "Kate, Kate počuješ ma?" Nič. "Kate!" zreval som. "Brácho kľud asi je v bezvedomí." potľapkal ma Louis po pleci. "Musíme ju zobrať do nemocnice." súril som ich. "Okej, pôjdem s tebou, chalani vy choďte do hotela." poslušne poslúchli Liama a vydali sa na opačnú stranu ulice. Liam chcel volať taxík ale ja už som s ňou bežal do najbližšej nemocnice. "Má pri sebe mobil?" spýtal sa Liam. Prehľadal som vrecká a podal mu ho. "Jane, ahoj..." ďalej som ho už nepočul lebo sme akurát vošli do nemocnice. Zobrali ju na vyšetrenia. Medzitým prišli Jane a Stell. Obidve boli uplakané. "Ďakujeme." šepla Stell a objala mňa aj Liama. Jane urobila to isté. Chvíľu sme čakali a potom konečne prišiel doktor. "Nebojte sa, nie je jej nič vážne, iba slabý otras mozgu. Necháme si ju tu na pozorovanie do zajtra a keď jej bude dobre, tak navečer bude môcť ísť domov. Môžete ju ísť na chvíľu pozrieť." ukázal na dvere Katinej izby a zmizol v ďalších dverách. Už som sa chcel postaviť, ale Liam ma zadržal: "Nechaj ich chvíľu samé." A tak sme čakali.
Kate
Otvorila som oči a oslepilo ma svetlo neónky. Kde som? V hlave mi príšerne hučalo a bolela ma pravá strana tváre. Bola som úplne dezorientovaná. Ktosi vedľa smrkol. Bola to Jane a vedľa nej stála Stell. "Baby kde som?" ozvala som sa chrapľavo. Hlas mi znel akoby som vypila litre ľadovej kofoly. "Ach Kate!" smrkla Jane a hodila sa mi okolo krku. "Ona to strašne prežívala, pochop ju. Brala si to za vinu, že sa ti niečo stalo." povedala smutne Stell a keď sa konečne Jane odo mňa odlepila, zaujala jej miesto. "Jane, no tak neplač.." chcela som ju utešiť. "Čo všetko si pamätáš?" spýtala sa Stell.
"Ja.... neviem... išla som do hotela. Stretla som nejakých opilcov. Chceli mi niečo urobiť ani sama neviem čo.. tak som začala kričať jeden mi zato vlepil a potom som schytala ešte po hlave... Chcela som sa brániť ale nešlo to..." rozplakala som sa.." a ďalej sa už nepamätám.." Obidve ma zase objali. "My už pôjdeme, aby si si mohla oddýchnuť, zajtra sme tu zas.. Ahój." ešte raz ma objali a zatvorili za sebou dvere. Nechcela som zízať do stropu tak som zatvorila oči a snažila sa zaspať. Konečne sa mi začalo dariť, už som bola jednou nohou v ríší snov. V tom niekto vošiel do izby a sadol si na stoličku pri mojej posteli. Už sa mi nechcelo a ani som nedokázala rozlepiť oči a zistiť kto to je. Zobral moju ruku do jeho horúcich dlaní.. Smrkol. Prečo všetci kôli mne plačú? Na túto otázku som si nestihla odpovedať, pretože som zaspala......
Baby prepáčte že taká krátka, ale nemám nápady momentálne :)) zajtra niečo vymyslím ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára