My Love Is You 6

Dnes bez príhovoru (to prežijete ;D), lebo sa mi nechce nič písať :D túto časť som písala už predvčerom, ale som lenivá a šetrila si ju na dnes :D :D nezabíjajte ma prosím :P čaf, čaf :)


"Prepáčte, že meškám." ospravedlňujúco som sa usmiala a hodila kabelu do voľného kresla. Postupne som spoznávala ľudí, tú kapelu, maskérku, kostimérku, asi ich manažera (?) - bol červený akoby mal každú chvíľu vybuchnúť a ešte nejakého chalana v mojom veku, asi pomocník a samozrejme rozzúrenú Aniku.

"Ospravedlňte nás prosím." povedala všetkým a zobrala ma bokom, aby mohla na mňa nakričať.

"Meškáš skoro hodinu!! máš ty ale šťastie, že dorazili pred pol hodinou." 

"Už si dokričala a môžeme sa vrátiť?"

"Na teba sa moc nedá nakričať, lebo si to neberieš k srdcu." frflala a išli sme naspäť.

Zoznámila som sa s tým červeným pánom (Paul), ktorý je ich manažér a nejako som si musela zapamätať aj mená chalanov aby som im nakazovala pózy.

"Ehm, ty v tom pásikavom, skoč na toho v tej košeli, ehm žeby Liama?" už po stý raz som zabudla ich mená, musí ich byť až päť?? Liam prikývol a ten v pásikavom sa zachechtal a skočil naňho ako na koníka. Pásikavec sa začal rehniť ako o život.

"Hej pásikavec sklapni!" zakričala som naňho a snažila sa zaostriť. To sa už aj Liam (?) začal vrtieť a spadli. To vyvolalo vlnu smiechu, ktorá nie a nie prestať. Bože kde som to skončila? pýtala som sa v duchu. 

"Chalani ak sa neukludníte budeme to do večera." zakričala som a podala foťák Erikovi, tomu chalanovi čo som nevedela, čo tu robí (:D).

"Mne by to ani nevadilo." zaškeril sa ten kučeravý, ehm žeby Niall? Pozerala som na kopu tiel na zemi, ktorá sa kopala a smiala sa. Jediný mimo boli ten čiernovlasý, bože stále neviem ako sa volá, a ten kučeravý. 

"Okej tak vás budem fotiť aj takto." povedala som a zobrala Erikovi z ruky foťák a vymenila clonu. 

"Hej vy dvaja." ukázala som na nich foťákom. "Skočte na nich."

"Čo si sa zbláznila?" zhrozil sa ten čiernovlasý, tuším Louis? Svoje odhady si radšej nechám pre seba, nech sa nestrápnim.

Ten kučeravý sotil doňho a hodili sa na kopu na zemi.Zaznela vlna nepokoja a stonov. 

"Začínam fotiť!" zakričala som a dúfala, že ich to vystraší  a postavia sa. 

"Vyzerám dobre?" ktosi sa pýtal, hlas som nevedela identifikovať. Začala som fotiť, akonáhle započuli zvuk foťáka začali sa zdvíhať. Keď tu nemajú toho ich manažéra, tak sú besný. Odskočil si, ale nechať ich tu samých nebol dobrý nápad.

"Už konečne budete normálny?" spýtala som sa s malou nádejou.

Liam, toho jediného som si zapamätala, prikývol.

"Kde sme to skončili, ahá," hovorila som si sama pre seba a chalani sa na mne chichotali.

"Máš ale pamäť." neodpustil si niekto.

"Dík." odpovedala som a zviazala si moje dlhé škuty do gumičky, nech mi nezavadzajú.

"Takže ty pásikavec." "Louis." opravil ma. 

"Dobre Louis skoč na Liama, ako predtým a už sa nerehni."

Na moje prekvapenie neskončili na zemi a urobili sme celkom dobré fotky.

Nasledovali ostatný traja ktorých som nejako nasmerovala a pridali sa k nim v bláznivých pózach. 

Potom som ich nafotila samostatne a potom v spoločne ale už v normálnych pózach. 

Ku koncu fotenia sa vrátil aj Paul aby si ich vyzdvihol, pripadám si ako v škôlke. Chalani sa ešte prezliekali atď. presnejšie ten blonďák vyžieral občerstvenie a ja som si pozerala tie fotky. Ako tak pozerám, to blonďák mi je nejaký povedomí, nie je to ten, čo som ho stretla v parku?! Bohyňu, som ja ale sprostá, že som si to nevšimla skôr. Budem zachovávať čistú nevedomosť.

"Vyzerajú celkom dobre." povie niekto za mnou.

Mykla som sa, až som si trepla hlavou o tyč nado mnou. S bolestným výrazom som sa otočila za tých kučeravým.

"Chceš niečo, ehm.."

"Harry."

"Harry?" dokončila som svoju "super" otázku.

"No chalani sa ťa pýtajú či sa nejdeš s nami niekam navečerať." neisto sa spýtal.

Zasmiala som sa. "Prepáč ale nie, musím na nákup, doma nič nemám." Je*nutejšiu výhovorku som už nemohla ani vymyslieť, ale v niečo pravdy na tom aj bolo.

"Aha v pohode, jasné." koktal.

"Harry odchádzame!" zakričal na neho Paul.

"Dúfam, že sa niekedy uvidíme." usmial sa na mňa a odišiel spolu s nimi. Zostala som v ateliéri sama, čo mi aj vyhovovalo. Kebyže je tu Anika, už vyzvedá čo mi hovoril a prečo to medzi nami "iskrí". Musím uznať, že ten v pásikavom sa po mne pozeral ako po vrahovi ale zdal sa mi známy, len si neviem vybaviť, kde som ho videla. Prišiel sem Erik, ktorý to začal spratávať, tak som sa zobrala a išla domov. Cestou som sa zastavila na nákupe v Tescu a prišla domov, kde ma čakala nedočkavá Jessie, ktorá potrebovala ísť von.