My Love Is You 4

Cawte :) konečne sa ste dočkali časti, dôvod prečo neboli? v utorok som si  pokazila diétu nejakým jedlom a vracala som a včera som bola u doktorky a ešte ma bolelo brucho tak som bola neschopná písať :)takéto veci by sa už nemali viac stať (keby niečo informujem) pokiaľ sa mi to ZASE nevráti :) to by bolo všetko k dôvodom a 1D baby susedia nebudú! až taká rýchla nie som, aby som ich zoznámila! :D :D teraz rozmýšľam, či mám Emily poslať domov :D :D No neviem, uvidím :D Idem sa pustiť do písania :) Enjoy it! :)) 

Otočila som sa za známym hlasom. Bol to Andres a usmieval sa na mňa akoby sa nechumelilo. 

"Ty tu čo robíš?" šokovane som sa spýtala.

"To isté by som sa mohol spýtať aj ja teba." odvetil s úsmevom. Už mi ten úsmev začínal liezť na nervy. 

"Teba do toho nič!" vyprskla som, čo spôsobilo, že okoloidúca babka sa na mňa čudne pozrela. 

"Upokoj sa." zapriadol. Nechápem ako môže byť po vyše troch rokoch, čo sme sa nevideli, kľudný. 

"Odchádzam." vyhlásila som a zvrtla sa na päte.

"Ja tu pracujem." zakričal za mnou.

Vošla som do chatky a tresla dverami. Ako to, že tu ten imbecil pracuje? Z milión miest na svete musí byť práve v Anglicku?!  Pravda kebyže je v Londýne, je to ešte horšie. Sadla som si na sedačku a nechala sa šťuchať Jessieným ňufákom. Mám odísť alebo nie? Bože čo som fakt sprostá? Kôli nemu odísť? Akurát tak si dokážem, aký som slaboch. Odchádza pozajtra ráno, to tu už nejako vydržím. Ale recepcii sa budem vyhýbať oblúkom aby som Andresovi jednu nevrazila. Išla som si umyť zuby, prezliecť sa a ľahnúť si. Bolo ešte skoro ale telku som pozerať nechcela. 

Ráno som vstala plná energie, z toho dlhého spánku. Vykonala som rannú hygienu, obliekla sa, dala Jessie žrať a išla sa rýchlo naraňajkovať. Andresa som nestretla, takže deň sa začína celkom v pohode. Zobrala som Jessie a svoju novučičkú zrkadlovku a vybrala sa k tomu jazeru. Jessie mi bežala pri nohách, niekedy ubehla z chodníka preskúmať čo je v tráve. Ja som cestou pofotila les aj lúku, ku ktorej sa ešte vrátim. Pri jazere boli opäť rybári, tak som si ich nenápadne pár krát cvakla. Odfotila som aj jazero a všetko možné naokolo. Keď mi už škvŕkalo v bruchu som sa vydala naobedovať. Zapískala som na Jessie a išla naspäť. Jessie som v chatke nakŕmila konzervou pre psy a išla sa neobedovať. Debila Andresa som stretla iba cestou naspäť a svedomito som ho ignorovala, keď po mne kričal. Vošla som do chatky a zobrala si skicár, ceruzky a zavolala na Jessie. Mala som totiž šialenú túžbu nakresliť tú lúku spolu s lesom. Keď sme dorazili na miesto, Jessie sa natešene rozbehla neprieč lúkou a ja som sa usadila na deke na okraji lúky. Všade okolo mňa boli drobné kvietky všetkých farieb a vzrastu. Načrtla som obrysy a potom som sa naplno venovala detailom a tieňovaniu. Bola som taká zahĺbená do kreslenia, že som ani nevedela kde pobehuje Jessie. To niekto napravil.

"Prepáč, nechcel som ťa vyrušiť ale je to tvoj pes?" poťukal ma pleci nejaký chalan, ktorý nebol na zahodenie :D mal zelené oči a orieškovo-hnedé vlasy. Ukázal na breh jazera.

"Hej, čo zase vyviedla?"

"Žere nám návnady."  zasmial sa chlapec.

"Och môj bože." zasmiala som sa aj ja.

Zapískala som na Jessie a tá poslušne dobehla. Chytila som ju za obojok a dala na vôdzku, ktorú som priviazala o strom. 

"Tak, nechceš nahradiť návnady? V poslednom čase toho nahradzujem dosť." usmiala som sa.

"Nie netreba, inak som Michael." podával mi ruku.

"Emily." potriasla som s ňou.

"Michael, kde toľko trčíš?" zakričal niekto z rybárov.

"Prepáč ale už musím." ospravedlňujúco sa usmial a rozbehol sa naspäť k jazeru. 

Vzdychla som si a sadla si na deku. Pustila som sa naspäť do kreslenia. Po nejakej hodine bola kresba dokončená a bola som s ňou celkom spokojná. Pozrela som na mobil, ktorý hlásil tri hodiny. Tak som sa natočila smerom k lesu a začala kresliť pomotané konáre, listy a prirobila som aj huňatú veveričku. 

Keď sa začalo stmievať, som sa zbalila a pobrala na chatu. Jessie som dala extra dávku granulí na večeru a išla sa navečerať. Keď som odchádzala, zase ma pristihol Andres. 

"Em porozprávajme sa." pri slove Em ma strhlo, tak mi hovoril iba on.

"Nemáme o čom."

"Ale máme." chytil ma za plece.

"Vytrhla som sa mu. "Nedotýkaj sa ma!"

"Je tu nejaký problém?" spýtal sa Michael, moja záchrana, čo išla okolo.

"Hej je." kývla som hlavou na Andresa.

Michael pristúpil bližšie. 

"Okej, je celá tvoja." zdvihol ruky hore na znak ústupu. 

Otočila som sa mu chrbtom a vyšla von spolu s Michaelom.

"To bol kto?" vyžadoval sa odpovede Michael.

"Jeden chalan."

"S ktorým si niečo mala?"

Neodpovedala som, iba som išla ďalej.

Postavil sa mi do cesty. "Mne to môžeš povedať."

"Ani sa nepoznáme." obišla som ho a išla ďalej.

Podal mi papierik s jeho číslom. "Tu máš, keby si bola niekedy v Londýne. Teraz musím bežať." Dal mi pusu na líce  a zmizol v tme za hlavnou budovou.

Snažila som sa takú dlhšiu napísať :)