My Love Is You 12

Ahojte baby :) po dvoch dňoch konečne časť :) snažím sa ich dávať čo najčastejšie, ale predsalen sú prázdniny a ja si ich chcem užiť a nie presedieť doma pred počítačom :)   ňo povinne si vypočujte túto pieseň, je úžasná :)  http://www.youtube.com/watch?v=1zfzka5VwRc

Rýchlo som sa obliekla a vypadla na dohodnuté miesto. Medisom ma tam už čakala, opierala sa o fontánu a keď ma zbadala doširoka sa usmiala. Išla ma objať ale ja som sa jej vytrhla.

"Žiadne objímanie ani nič také." zasyčala som. Medison zodvihla hore ruky, akože sa vzdáva.

Zašli sme do malej kaviarničky neďaleko námestia aby Medison potom trafila do hotela. Snažila som si nevšímať tie nepríjemné pohľady ľudí, odvtedy čo sme boli s chalanmi na kolotočoch sme skončili v novinách a ľudia po mne vždy ta čudno pozerajú. Akoby som nebola z tohoto sveta a možno nie som, teda cítim sa tak. Objednali sme si a Medison sa na mňa zadívala. Vedela som čo bude následovať.

"Vieš, keď som spoznala Andresa bol bezchybný, teda aspoň podľa mňa. Vedela som, že bol z decáku, veľa krát mi o tebe rozprával ale ako o sestre, nevedela som, že spolu chodíte a že je to vážne. Kebyže to viem, stiahla by som sa." Zamračila sa a medzi obočím sa jej spravila malá vráska. "O vašom vzťahu sa mi priznal až teraz a ja som ho okamžite pustila k vode. Nechcela som chodiť s úbožiakom, čo opustil svoju lásku, kvôli chvíľkovému poblázneniu." Vypúlila som oči. 

"Akože lásku?" koktala som.

"On bol aj je do teba zamilovaný ale ja som mu pobláznila rozum, že vraj. Ale to ho neospravedlňuje. Chcela som aby, si vedela, ako to bolo a aby si sa na mňa za to nehnevala. Mala by som potom výčitky svedomia, lebo naše posledné stretnutie nedopadlo práve najlepšie." Usmiala sa na mňa a začala sa baliť. 

"Ponáhľam sa, snáď sa niekedy ešte stretneme." nechala na stole peniaze za kávu a vyparila sa z kaviarne. Ja som si objednala ďalšie latté a rozmýšľala nad tým, čo mi povedala. Nato, že je modelka je správna, teda ako, že mi to chcela vysvetliť. Dopila som latté a zaplatila. Prehodila som si kabelku cez plece a vyšla do osvetlenej ulice. Hlavu som mala plnú myšlienok a potrebovala som to niekde vypustiť, najlepšie na papier v podobe nejakej kresby, hocičoho. Nakreslím veľkého anjela, ktorý trpí, tvár bude mať zamračenú a plnú sĺz. Krídla budú vystreté, akoby chceli lietať ale telo im to nedovoľuje, chce ostať pevne na zemi. Tresk! Do niekoho som vrazila. Zodvihla som zrak a pozrela sa tvárou v tvár Niallovi.

"Ahoj, prepáč, že som do teba vrazila, rozmýšľala som." pokúsila som sa usmiať.

"Ahoj to je v pohode, aj ja som bol myslou niekde inde." sladko sa usmial. Stáli sme tam ako dvaja debili a nevedeli čo povedať, prvý sa spamätal Niall.

"Nepôjdeme si niekde sadnúť? Pozývam." prosebne sa na mňa zahľadel.

"No dobre." povolila som a išli sme si sadnúť, do takmer vyľudnenej kaviarne. Objednali sme si a ja som začala nervózne klopkať nechtami po stole. 

"O čom si rozmýšľala, keď sme sa zrazili?" vytrhol ma z tranzu Niall.

"Ále nad ničím, to je dlhý príbeh."

"Neznášam, keď sa niekto hrá, že sa nič stalo a pritom sa niečo deje, vidím to na tebe."

Prekukol ma, som mizerná herečka. Nadýchla som sa a spustila:"Jeden chalan, Andres, zaľúbila som sa doňho až po uši, ako aj on do mňa. Bolo nám spolu krásne, ale on ma opustil kôli inej, proste sa zbalil a odišiel s ňou. Nechal ma samú zo zlomeným srdcom." Keď som si na tie časy spomínala, mala som chuť plakať ale udržala som sa, musím byť silná. "Dostala som sa cez to a odišla sem do Londýna. Včera mi zavolala tá baba s ktorou odišiel, Medison sa volá. Vysvetlila mi, že ona nevedela, že Andres má priateľku a že ona bola chvíľkové pobláznenie a že ma stále miluje. Neverím tomu, klame a je mu jedno, že mi tým ubližuje." Niall počas rozprávania chápavo prikyvoval a zdalo sa mi, že sa mi v oku zaleskla aj slza.

"Emily." chytil mi jeho teplými rukami moje studené dlane. Telom mi prebehol elektrický šok, ale nevšímala som si to, bol to už takmer neznámy pocit.

"Ty si úžasné dievča a nechápem ako ti toto mohol niekto urobiť. Ten chalan je obyčajný sviniar, ja by som toto neurobil žiadnemu dievčaťu, nato som až príliš citlivý." pozeral sa mi do očí a ja som mala pocit, že sa v nich strácam. Našu "romantickú" chvíľku vyrušila čašníčka. Okamžite sme sa pustili.

"Budete už platiť? zachvíľku zatvárame." 

Niall sa na ňu šarmantne usmial a ona okamžite zmäkla. "Samozrejme." 

Ja som začala vyťahovať peňaženku ale Niall ma zastavil, tak som ju poslušne schovala naspäť. 

Vyšli sme von a potichu kráčali po nočnom Londýne. 

"Ty si mi ešte nepovedal, nad čím si rozmýšľal."

"Ale nad jedným dievčaťom, nemôžem ju dostať z hlavy."

"Šťastné to dievča." zamrmlala som.

"Čo si vravela?"

"Nič, nič, nadávala som na holuby." trepla som prvú somarinu, čo mi napadla.

"Veď tu žiadne nie sú." smial sa Niall.

Pokrčila som plecami a s červenou tvárou išla ďalej. Aspoň, že v slabom svetle pouličných lámp, nie je vidieť ako sa červenám. 

"Pôjdem ťa odprevadiť?" spýtal sa Niall po chvíli ticha.

"No môžeš." zabočila som do ulice, ktorá sa napájala na ulicu, kde mám byt. Vyšli sme do kopca a boli pred bytovkou.

"Tak ja idem, dobrú." objala som ho a odomkla vchodové dvere. Obzrela som sa a Nialltam ešte stál, tak som mu zakývala. Usmiala som sa sama pre seba a išla domov, teda do bytu....

Páčila sa baby? Je tak trošku citovo založená, lebo mám takú náladu :) snažila som sa, aby bola taká dlhšia :)) a nezabudnite zanechať komentár :)