I Should Have Kissed You 32

Hojá hojá :D Som vás prekvapil s tým výstrelom žee? :DD muhheeheh :D  no každopádne máte novú časť, svoju úlohu som si splnila, aspoň nebudem mať výčitky svedomia :DD asi bude krátka, lebo musím ísť gumovať a lepiť knihy :/ a ja ich mám celé počmárané (nudila som sa v škole :D) a vyzerajú ako šalátové vydanie (troška si polietali :DD hlavne fyzika :D). Takže mi držte palce nech nedostanem syndróm vygumovanej ruky (ak taký existuje :D) P.S: užite si posledný týždeň školy ;D 


 Guľka trafila svetlo za mnou. Nepochybne mieril na mňa. Skryla som sa pod stôl a potiahla aj dievčatko s jeho mamou. Zaznel jeden výstrel, druhý, tretí. Na čo sú tu tí SBSkáry, keď nevedia zneškodniť nejakého debila zo zbraňou?! Dievčatko vedľa mňa potichu vzlykalo a jeho matka ho tíšila. Ja som sa modlila, nech toho psychopata chytia. Všetci kričali a spod stola som videla iba motanicu nôh. Čakala som, kým sa k nám ten šialenec dostane. Začula som sériu výstrelov a následovalo ticho. To ich všetkých postrieľal? Niekto ma zozadu chytil za rameno, až so mnou myklo. Otočila som sa a očakávala tvár môjho vraha. Predo mnou stál ozbrojený policajt a podával mi ruku. Vďačne som ju prijala a postavila sa. Druhý policajti sa medzitým postarali o dievčatko a jeho mamu. Odviedli ma dozadu, kde stál Tom a policajti. Tom ma objal.
"Poď ideme." povedal Tom, keď sa  odo mňa odtiahol.
Nebola som schopná slova, tak som iba prikývla a išla s za ním do auta v sprievode policajtov. Nasadli sme a odviezli ma domov. Doma som sa vybrala rovným pádom do postele a snažila sa zaspať. Nemohla som prestať myslieť na ten výstrel. Bolo to mierené na mňa. Vedela som, že ma niektorý ľudia nemajú radi ale aby to zašlo do takýchto extrémov? Teraz by som už mohla byť mŕtva keby sa trafil. Zahnala som tú myšlienku a vytrepala sa z postele. Toma som našla v obývačke. Akurát húkal do telefónu.
"Ako je to možné?!... Mám vás zažalovať??.... Dúfam, že je mŕtvy!!..."
Nemohla som to ďalej počúvať. Išla som do kuchyne po džús a vrátila sa naspäť do izby. Zapla som ntb (notebook :D) a išla na Twitter. Na mojom konte bolo hádam milión tweetov (alebo ako sa to píše :D) o tej nešťastnej autogramiáde. Napísala som tweet ako ma to vystrašilo a že som v pohode. Pozrela som čo je nové a vypla ntb. Sadla som si na posteľ, čumela do steny a popíjala džús. Už mi chýba aby som sa začala hojdať a môžu ma previezť na psychiatriu (:D). Keď sa mi minul džús, premiestnila som sa do izby kde mám nástroje. Zobrala som do ruky gitaru a zahrala pár akordov na rozcvičenie. Zahrala som si pár piesní a vymýšľala nové melódie. Vždy mi to pomáhalo proti nude, ale teraz to akosi neúčinkovalo. Vzdychla som si a odložila gitaru na svoje miesto. Ľahla som si na studenú zem a snažila vypnúť. Po hodine "intenzívneho vypínania" som to vzdala a išla sa osprchovať. Po sprche som zišla dole do obývačky. Tom tam sedel a niečo ťukal do tabletu. Sadla som si vedľa neho na gauč a zapla TV.
"Nepozeraj to zbytočne sa vytočíš." potichu povedal Tom. Ignorovala som ho a prepla na noviny. Práve dávali reportáž o mojej autogramiáde. Radšej som to prepla, ako mi kázal Tom.
"Už sa vie, prečo to urobil?" spýtala som sa.
Tom začal krčiť nos. "Nie, polícia to vraj vyšetruje. Ani len schopnú ochranku nemôžu mať! Čo keby sa ti niečo stalo?!..." takto by kecal aj ďalej, lenže mne sa to nechcelo počúvať. Postavila som sa a vybrala sa do kuchyne. Spravila som si niečo na jedenie a aj to zjedla. Niečo som nechala aj Tomovi, keby bol hladný. Pobrala som sa do izby a išla spať. Snívalo sa mi zbraniach a o výstreloch. Stále sa mi, dokonca aj v sne, premietal ten moment, keď ten maniak vystrelil. Zobudila som sa uprostred noci celá spotená. Po chvíli som si uvedomila, že mi zvoní telefón.Rozospato som ho zdvihla.....

Čo chceli by ste vedieť, kto jej bude volať? :D muheheeh :D dajte nejaké tipy, či sa trafíte :D