I Should Have Kissed You 30

Ahojte :) baby fakt prepáčte, že som včera nedala sľúbenú časť ale naozaj som nestíhala :(  Ak ste sa už dočítali tak manažment chce aby Niall prestal spievať a aby iba hral na gitaru, ja sa k tomuto radšej nevyjadrujem lebo by som iba nadávala. Dnes sa bude spamovať v Twitteri a iných sociálnych sieťach, link na udalosť: http://www.facebook.com/events/462212167124925/ Bože aké je dnes vedro, ako aj celý tento týždeň, ooch :D hruuza toto, potím sa všade kde sa dá aj nedá :D Zajtra idem k zubárke, zo strojčekom tak prosím držte palce nech to tam prežijem :( :D To je na dnes všetko,ahojte:)


Pľúca sa mi stiahli od chladu a dochádzal mi kyslík. Končatiny som mala stuhnuté. Začala som kopať nohami a mávať rukami v snahe dostať sa nad hladinu. Ruky aj nohy ma začali nepríjemne páliť. Už iba kúsok, hovorila som si v duchu. Dostala som sa nad hladinu a zhlboka sa nadýchla. Vyliezla som z bazéna a dobehla do domu. Triasla som sa ako osika. Vyšla som na poschodie a znova zamierila do sprchy. Bola som tam kratšie ako naposledy. Mokrá som sa zabalila do uteráka a ľahla si do postele. Mokrý uterák ma príjemne chladil a otupoval. Keď som sa už začala triasť, tak som sa prezliekla do pyžama a zakryla sa perinou až po krk. Čo ma to za debilinu ako skákanie do bazéna napadlo? - neviem. Proste mi preskočilo alebo čo. Postupne na mňa prichádzal spánok až som upadla do ríše snov.

Ráno bolo ešte horšie ako včerajšok. Cítila som sa mizerne a tak som aj vyzerala, keď som sa zbadala v zrkadle.Dala som si 5 paralenov, aby som otupila bolesť. Lenže bolesť srdca paralen nezastaví.  Nemala som chuť do jedla, tak som sa znovu zatvorila v izbe, kde mám haraburdy. Na zemi boli črepy rámu, čo som včera rozbila, fotka a macík. Odvrátila som radšej zrak a sadla si do kúta ako včera. Začala som plakať ako malá. Takto som preplakala celé doobedie, aj poobedie kebyže mi niekto nezačne zvoniť ako divý. Zišla som dolu a pozrela som sa na obrazovku, ktorá ukazuje priestor pred bránou. Zbadala som známy čierny Range Rover, z ktorého vyšiel Harry. Ako som ho zbadala, hoci len na obrazovke, zrýchlil sa mi tep a srdce bilo ako splašené. Harry zvonil a zvonil ale ja som neotvorila. Neprítomne som pozerala na obrazovku. Harry zatiaľ zašiel mimo dosahu kamery. O chvíľu mu niekto búchal na dvere.
"Bell otvor! Viem, že si tam." kričal. Čelom som som sa oprela o dvere.
"Bella!" kričal a pritom báchal do dverí. Oprela som sa o ne chrbtom a zviezla sa na zem. Slzy sa predierali von a kvapkali na zem. Rozvzlykala som sa. Tvár som si schovala do dlaní, aby som stlmila vzlyky.
"Bell čo ti je?" stále sa nevzdával. "Bella no tak otvor, čo mám tie dvere vyraziť?!"
Zatvorila som oči a modlila sa nech odíde. Keď som si už necítila zadok, pomaly som sa postavila. Nakukla som do kukátka (inak to neviem nazvať :D). Za dverami som nikoho nevidela. Otvorila som dvere a chcela nakuknúť von. Hneď ako som otvorila sa na moje nohy niečo oprelo. Pozrela som na zem, kde sedel Harry. Ten sa okamžite postavil a chcel mi vojsť dnu. Ja som bola rýchlejšia a zatvorila dvere. Teda aspoň chcela, ale Harry mi strčil nohu medzi dvere. Tlačila som na ňu celou silou a dúfala, že povolí.
"Ak nechceš mať amputovanú nohu tak vypadni." precedila som pomedzi zuby.
"Neodídem, pokiaľ sa neporozprávame."
Oprela som sa o dvere celou svojou váhou a celou silou do nich tlačila. Harry robil to isté a už sa dostával dnu. V hlave mi vznikol plán. Tlačila som čo najviac a Harry si to očividne všimol a začal tlačiť tiež. Pustila som dvere a odskočila nabok. Presne podľa mojich predpokladov sa Harry strepal na zem, čím mi poskytol čas na útek. Rozbehla som sa hore a zabočila do poslednej izby na chodbe. Izba bola prázdna a celú jednu stenu zaberal obrovský šatník. Zamkla som dvere a zaliezla úplne dozadu do zadnej časti šatníka. Počula som Harryho kroky a ako otvára dvere do izieb. Skúsil otvoriť tieto dvere, keď zisti, že sú zamknuté došlo mu, že som tu schovaná.
"No tak Bell nehraj sa na malú." zakričal. Zahryzla som si do jazyka aby som mu nepovedala niečo škaredé.
Začula som nárazy do dvier, ako sa ich snažil vyraziť. Dvere vyleteli z pántov a s rachotom dopadli na zem. Stále som plakala a cez slzy som nič nevidela. Potichu som vzlykala a tlačila sa ďalej do rohu šatníka. Teraz by som si priala aby bol môj šatník ako šatník z Narnie (:DD), mala by som kade ujsť. Harry otvoril dvere na šatníku a doplazil sa až ku mne. Videla som iba jeho siruetu. Chcela ma objať a odniesť ale ja som sa od neho odtláčala. Bohužial som nemala silu, tak ma poľahky zdvihol a odniesol von z izby. Keď ma zbadal na normálnom svetle až sa zľakol.
 "Bože Bell." zašepkal.
Sklonila som hlavu a čakala kým ma položí. Jeho horúci dych ma šteklil na krku. Zastali sme a Harry ma vyložil na posteľ. Chcela som sa zababúšiť do perín ale Harry si ma privinul na hruď. Odtláčala som sa, ale pochopila som, že je to márne. Jeho objatie ma ukľudňovalo, ale pri pomyslený na to, že ma podvádzal z nejakou blonckou sa mi robilo zle.Bola som otupená z toľkých paralenov a ledba som vnímala realitu. Stočila som sa do klbka a pevno zatvorila oči. Dúfala som, že keď sa zobudím, tak budem znova v izbe sama.

#letniallsing! :) moja ruka :D