I Should Have Kissed You 29

Aloha! :) Ďakujem kočice za vyše 27 000 návštev! keď som začínala písať príbehy tak som ani nedúfala, že tu bude viac ako 1000 návštev ;) ste BEST čitatelia ;)) od budúceho týždňa by som mala začať pridávať pravidelnejšie ale nič nesľubujem, lebo vonku začína pomaličky letoo a ja sa toho nemôžem nabažiť! :)) k časti, lepšie neskoro ako nikdy ;)) to je na dnes všetko :)) Afojte a užite si výkend,ja idem v sobotu "zapiť" 15 ;) pápá ;)

Do očí sa mi nahrnuli slzy a ja som automaticky cúvla. Nemohla som sa nato pozerať. Rozbehla som sa dole schodmi a cestou do niekoho vrazila, cez slzy som ani nevidela, kto to je. Vletela som do auta a zamkla dvere lebo Harry už bol pred domom a začal sa mi dobýjať do auta. Búchal mi na dvere a kričal, nech otvorím. Ignorovala som ho a nervózne strkala kľúče do zapaľovania. Harry sa medzitým presunul na prednú kapotu a búchal mi na predné sklo. Konečne sa mi podarilo strčiť kľúč do zapaľovania a naštartovala som. Vycúvala som aby som nezrazila toho debila a vyštartovala dole ulicou. Pozrela som sa do spätného zrkadla a uvidela Harryho ako beží za autom. Dupla som na plyn a išla ako šialenec. Ostro som vytočila zákrutu a skoro som zadkom auta "ťukla" dobre tak vletela do oproti idúceho auta. Hnala som sa ďalej na okraj Londýna. Bytovky vystriedali rodinné domy a tie neskôr vystriedali sem tam farmy. Keď som dlho nevidela žiadny dom, prudko som zastavila na krajnici. Vystúpila som z auta a zamkla ho. Zišla som dolu kopčekom na lúku, ktorá sa pýšila miliónmi farebných kvietkov. Prešla som do zadnej časti lúky, kde už začínal les. Ľahla som si do trávy a pozerala na oblohu. Oblaky sa striedali, mali rôzne tvary. Rozmýšľala som nad nespravodlivosťou života. Zaľúbiš sa a si konečne šťastná ale všetko sa to musí jedným momentom pokaziť. Na srdci potom zostane dlhá jazva, ktorá potom ešte dlho krváca. Postupne sa zhŕklo viac a viac oblakov, až zostalo zamračené. Zablislo sa ale ja som nemala najmenší záujem sa zdvihnúť a ísť domov. Nechcela som sa vrátiť do krutej reality, tu bolo tak príjemne, nemusela som myslieť na tú bolesť, ktorú mi spôsobil. Ozvalo sa hrobové hrmenie a spustil sa lejak. Vychutnávala som si dažďové kvapky, ktoré ma najprv príjemne hladili, neskôr už nepríjemne pichali. Pomaly som sa zdvihla a odkráčala smerom k autu. Dovnútra som si sadla celá premočená. Sedadlo bolo okamžite mokré a bolo mi to aj jedno. Naštartovala som a pustila kúrenie. Pustila som si rádio a poklepkávala prstami po volante. Akurát som stála na semafore a pozorovala kvapky dažďa, ktorú bubnovali po prednom skle, keď v rádio pustili One Thnig. Túto pieseň som od 1D mala najradšej, ale teraz som ju nemohla ani počuť. Preladila som rádio a započúvala sa do Celine Dion, My Heart Will Go On. Naskočila zelená a ja som vyrazila vpred. Pri záverečných tónoch piesne mi vyhŕkli slzy. Teraz so tú samotu cítila zreteľnejšie. Uvedomovala som si tú trpkú chuť samoty. Zaparkovala som auto do garáže a vošla do domu. V kúpeľni som sa vyzliekla a vliezla do sprchy. Pustila som si horúcu vodu a troška sa uvoľnila. Po hodine stánia pod prúdom horúcej vody mi stŕpli nohy a to ma donútila vyliezť odtiaľ. Obliekla som si tepláky a rozťahaný sveter. Ležala som v posteli a civela do stropu. Po hodine civenia do stropu som sa postavila a vošla do izby, kde som mala haraburdy a samé krabice. Otvorila som krabicu, ktorá bola na vrchu "pyramídy". Vybrala som fotku, kde som bola s Harrym v Paríži. Za nami bola Eifelovka (nwm ako sa to píše ;D) a Harry mi akurát dával bozk na líce. Usmiala som sa pri spomienke na ten moment. Cítila som ako mi po líci steká slza a ďalšia a ďalšia. Z druhej krabice som vybrala veľkého plyšového macka, ešte z detských čias. Bola to moja jediná hračka, ktorú som si nechala z detstva. Viazalo ma k nej veľa spomienok. Sadla som si do kúta. Objímala som macka a pozerala sa na fotku. Macka som chvíľami stískala tak silno, akoby som čakala že ožije a opätuje mi stisk. Náhle do mňa vošla všetká zlosť a odhodila som fotku do kúta. Tá s rachotom dopadla na zem a rozbil sa jej sklenený rám. Zavrčala som a ešte silnejšie stískala macka. Zachvíľu letel aj ten a pristál niekde pri fotke. Začala som plakať ešte viac a do toho aj vrčať. Postavila som sa a začala trieskať a kopať do všetkého naokolo. Pritom som kričala a vrieskala ako neznášam Harolda  tú bloncku. Rozkopala som polku krabíc a ešte som nemala dosť. Viem asi si myslíte, že som psycho ale potrebovala som to zo seba dostať. Vyšla som z izby a tresla dverami. Vyšla som von do toho dažďa a namierila si to k bazénu, kde bola stará voda + dažďová voda. Bez rozmyslu som skočila do ľadovej vody a nechala sa otupiť chladom vody....

Taká moc smutná a depresívna, ale teraz to Bell vystihuje, čiastočne aj mňa :)