I Should Have Kissed You 24

Ahojte :D ako ste si užili pondelóók? :D Ako vidím, tak ste celé rozrušené, že čo bude ďalej, ale keď mňa to tak baví vás napínať :DDDDD muheeheheh :D okej nebudem tu vykecávať, choďte čítať! :D čaf&čaf :D


Zobudila som sa až na hoteli. Tom sedel oproti postele vo veľkom kresle.
 "Čo sa stalo?" vlastný hlas mi znel čudno.
"Odpadla si." aké jednoduché odôvodnenie.
 "Musím tam okamžite letieť."
"Teraz nikam nepôjdeš."
"Mne je jedno, že musím zrušiť koncert, kvôli tomu to podstúpim."
"Tu nejde o koncert, ten preložíme, len ty si musíš ešte poležať. Doktor povedal, že si slabá."
"Tu bol doktor?!"
"Hej, ja som ho zavolal. Idem ti vybaviť lietadlo na zajtra." zobral nejaké papiere čo boli položené na stole a odišiel z izby. Je mi ľúto, že musím zrušiť pár koncertov, ale toto je dôležitejšie ako stupídny koncert. Zavŕtala som sa hlbšie do perín a snažila sa nemyslieť na tú smsku. Ale tie písmenká mi vyskakovali každých 5 minút na oči. Hlavou mi vírili všetky možnosti, ako sa to mohlo stať ale žiadna nebola dosť dobrá nato, aby som jej uverila. Po menšom prevetraní mozgových závitov sa mi podarilo zaspať. Ani spánok mi nepriniesol žiadnu úľavu, mala som nočné mory o tej smske.

Ráno som sa zobudila celá spotená. Slnečné lúče prenikali cez okná, priamo na posteľ. Sedela som takto hodinu a pozorovala ako sa slnečné lúče pohybujú z postele na zem až ku skrini. Na izbu mi doniesli raňajky. Vozík bol plný chutného jedla, až nato že ja som na nič nemala chuť. Hypnotizovala som to jedlo a čakala kým sa vyparí samo (:DD). Takto ma našiel aj Tom.
"Bože Bell." zavzdychal.
Pokrčila som plecami a ďalej som hypnotizovala jedlo.
"Mám ťa začať kŕmiť ako malé decko?"
"Nie som hladná."
"O tom to sa s tebou nebudem hádať."bol neoblomný ale ja som bola tvrdohlavá.
"Ešte raz n-i-e s-o-m h-l-a-d-n-á." hláskovala som.
"Tak ja si tu sadnem a počkám kým sa nenaješ, dovtedy nikam nejdeme." sadol si do kresla ako včera a začal podupkávať nohou.
"Zmeškáme lietadlo." poznamenala som.
"Mala by si dostať Nobelovú cenu za rozmýšľanie." sarkasticky poznamenal. "Správaš sa ako malá."
Vzdychla som si a načiahla sa po hrozno. Po jednom som si ho pchala do úst a chrúmala. Potom išiel na rad šalát.
"Zjedz aj niečo čo nerastie na stromoch." začal ma napomínať. Pretože nemám deti si to nemusí vynahrádzať  na mne. Zjedla som aj chleby, rožky a iné somariny. Zapila som to dvoma kávami. Išlo ma roztrhnúť ale hádam som urobila potešenie Tomovi.
"Spokojný?"
"Nadmieru."
"Kedy odlieta lietadlo?"
"O štvrtej."
Pozrela som na hodiny, niečo po druhej. "Do kelu!" zanadávala som.
"Švihaj." zakričal na mňa z chodby a buchol dverami. Rýchlo som pohádzala veci do kufrov a niečo si obliekla. Umyla som si zuby, upravila účes a zamaskovala kruhy pod očami. O pol tretej mi tu Tom začal búchať, div nevyvalil dvere. Kufre už zobral hostes? (nwm ako mám pomenovať toho,čo berie batožinu :D). Vybehla som a chodbu a zamkla. Viezli sme sa na letisko nekonečne dlho alebo mne sa to aspoň zdalo. O tretej sme prišli na letisko, tak sme sa dlho neviezli, asi mám halucinácie (:DD). Urobili nám všetky kontroly a čakali sme v odletovej hale. "Let 379C Rio De Janeiro - ........... odlieta za desať minút." Ozval sa hlas príjemnej pani z reproduktorov. Do jednej ruky som zobrala kabelku a do druhej kávu. Lietadlo bolo akési krpaté, alebo sa mi to iba zdalo. Usalašila som sa na sedadle. Celú cestu som driemala. Tom so mnou začal mykať nech sa pripútam, nakoniec to urobil za mňa. S menšími turbulenciami sme pristáli. Vyzdvihli sme si batožinu a vyšli na parkovisko, kde nás už čakalo auto. Stála tam kopa novinárov, ktorá sa pýtala otázky všetkého druhu. Ja som ich ako vždy ignorovala. Nasadli sme do auta a viezli sa na..................

............. miesto, ktoré sa dozviete v ďalšej časti :DDD NEbojte zajtra už budete vedieť čo sa deje ale ešte som to chcela nechať také...... napínavé :DDD