Alohaaa :DD von sa neopovážte ísť! :D (ale nie robím si prdel ;DD) je tam úúplne teplo a slnko je ako solárko :DDD teraz som prišla z kúpaliska a na celom chrbte, ramenách a ksichte som červená ako paprika :D :D A navyše mi vystúpili pehy a vyzerám ako 10 ročné dievčatko, že OMG :D a zajtra idem zas, serem to že som spálená :D :D no dosť o mne :DD čo ste robili vy? :D a inak strašne ma bavia takéto napínavé konce :DD muhhehehe :D som potvora viem :D ehm, taká otázočka, mám dať už Harryho a Bell dokopy? mám super otrepaný nápad na nový príbeh a toto by som už chcela ukončiť :DDD dosť bolo kecov, užite si časť :D :))
Harry
Na titulke novín som bol ja a Caroline ako sa bozkávame (to ste určite nečakali :DDDDD). Toto sa bude ťažko Paulovi vysvetlovať. Vzdychol som si a unavene sa posadil na stoličku.
"Chalani?" zvolal som.
Odpoveďou mi bol prázdny dom. Že by boli ešte u Bell? Zobral som kľúče od auta a nasadol doň. Naštartoval som a vyrazil na cestu.
Bell
Napchali sme sa do pivnice ako také sardinky a čakali.
"Už mi niekto môže povedať, čo sa konečne deje?" spýtal sa asi po 50-krát Liam.
"Je tu ten strelec." povedala som prvú variantu, čo mi napadla.
Jeden z policajtov nervózne prikývol a niečo zamrmlal do vysielačky.
"Tak načo tu je tucet policajtov, keď sa sem aj tak dostal?" kričal červený Tom.
"Nekričte, pokiaľ nechcete byť cieľom." napomenul ho druhý policajt, ktorý sa obšmietal okolo dverí s puškou. Skvelé, po mojom dome behá psychopat, ktorý sa ma snaží zastreliť. Začula som dutý výstrel a krik. Chudák Niall sa túlil k Liamovi a mňa objímal z jednej strany Louis a z druhej Zayn. Tom nervózne poklepkával nohou a všetci policajti v pivnici boli v strehu. Začula som ďalší výstrel a za ním ďalší. Policajtova vysielačka zachripčala.
"Vzduch je čistý." povedal nám a otvoril dvere.
Vybehli sme na chodbu. V hale bol na zemi zvalený môj "vrah" v kaluži krvi. Vo dverách sa krčil policajt a za ním Harry? Ten tu čo preboha robí?! Niekomu začal zvoniť mobil.
"Aj to niekto zdvihne?" spýtala som sa. Všetci sa začali obzerať, nakoniec sa zistilo, že mobil zvoní tomu zabijakovi. Jeden policajt ten mobil zdvihol a zapol reproduktor. Z mobilu sa ozval ženský hlas, ktorý mi bol povedomý.
Harry
Policajt, čo ma zachránil pred tým psychopatom zodvihol mobil a zapol reproduktor. Do mobilu začala kričať nejaká ženská, či ju zabil. Vypúlil som oči, keď som zistil, že volajúca je Caroline. Musel som sa oprieť o zárubňu. Ona ju dala zabiť?! Musí sa mi snívať!! Všimol som si zhrozené tváre chalanov a Bellin nechápavý výraz. Keď Caroline pochopila, že je po zabijakovi zrušila hovor.
"Máme ju lokalizovanú." vyhlásil jeden z policajtov a z pár policajtmi nasadli do auta a išli pravdepodobne pre Caroline.
Bell
Chalani sa tvárili zhrozene a Harry obzvlášť. Oprel sa o zárubňu a ja som mala chuť ho objať. Sadla som si na gauč a zhlboka sa nadýchla.
"Vy...vy ju poznáte." mala to byť otázka ale vyznela ako tvrdenie.
"Áno." neisto povedal Liam.
"Kto je to?" spýtal sa za mňa Tom.
"Ehm, Harryho ex." povedal Zayn a sadol si vedľa mňa aby ma mohol objať.................
Viem je krátka ale mne sa tak nechce písať, asi som dostala úúpal :/ :D zajtra sa pokúsim napísať dlhšiu :))

sobota 30. júna 2012
piatok 29. júna 2012
I Should Have Kissed You 34
AHOOOOOOJTE!! :D dočkali ste sa!! :DD muhehehehe :DDD jaky je to super pocit, že už je koneic roka! :DDD že WOOOW! :D a nemala som energeťák keby niečo :DDDD bože ako mi je super ! :DD sledujem nejakého debilka, ktorý sa kolobežkuje pred naším barákom a čakám kedy spadne :DDD viem som škodoradostná :DDD muhehheeh :DDD baby vy sa prekonávate že 9 komentov! :DDDDDDD boli kratučké ale aspooň niečo :DD musím vás viac napínať a vtedy aj viac komentujete :DDDDD ehm, už neviem čom som chcela povedať :DDDD jáj idem sa vám pochváliť :DDD zajtra a asi aj pozajtra idem na plavku :DDDDD som tela ale musím sa predsa pochváliť :DDDDD okej dosť bolo chválenia, teraz už len vymyslieť ako napínavo to mám skončiť :DDDD čaute hrdličky a mrkvy a rajčiny a klobásy :DDDDDDDDD
"Čo je Niall?" naklonila som sa spoza gauča aby som videla.
"Kde je Nutella?"
Vzdychla som si. "Skús hornú poličku vpravo a keď tam nebude tak nie je." zakričala som. Vyrovnala som sa a započúvala do Louisových kecov a nejakom aute či čo. Medzitým sa ku mne na gauč vhupol spokojný Niall s plnou táckou jedla.
"Niall nehovoril som ti, že poriadne sa naješ až doma?!" karhal ho Liam.
"To je v pohode." pohodila som rukou a pohodlnejšie si ľahla.
Začula som hukot policajnej sirény. Do izby vbehol Tom s policajtmi v pätách.
"Do pivnice okamžite!" zakričal policajt.
"Čo sa deje?" spýtal sa Liam."
Harry
Sedel som na posteli a v ruke obracal mobil. Rozmýšľal som, či mám zavolať Bell. Veľmi som a zľakol, keď som zistil, že ju chcel zastreliť nejaký psychopat. Chalani za ňou išli, ale ja som nemal odvahu ísť s nimi. Hypnotizoval som mobil a čakal na zjavenie? Sám neviem na čo čakám, istotne mi teraz nezačne zvoniť mobil a na displeji bude blikať Bellino meno.
Po hodine hypnotizovania mobilu naozaj začal zvoniť. Lenže namiesto Belly mi volala Caroline. Čo tá do psej riti chce? Naštvane som zdvihol mobil.
"Prosím?"
"Ahoj Harry, nezájdeme niekde?" milučko sa spýtala.
"No..."
"Ani nemusíš hovoriť ako sa tešíš, aj ja sa teším." Ona je fakt 100% blond.
"Tak o ôsmej pre mňa prídi, mám pre nás program. Pápá." zložila.
Dobrých 5 minút som pozeral na mobil, či sa mi nesníva. Zatriasol som hlavou a pozrel na hodiny. O hodinu mám pre ňu prísť, akurát sa stihnem nachystať. Dal som si sprchu, obliekol som sa, upravil moje háro a navoňal sa. Nasadol som do môjho milovaného čierneho Range Roveru a odviezol sa na ulicu, kde býva Caroline. Už stála pred domom, v čiernych mini šatách, ktoré jej odhaľovali holý chrbát zozadu a spredu plný dekelt.
"Ahoj." usmiala sa na mňa, keď nastupovala. Kývol som jej na pozdrav a naštartoval. Načiahla sa a dala mi pusu na líce. Usmial som sa na ňu aby sa nepovedalo a dupol na plyn. Caroline ma navigovala, až kým sme nezastavili pred luxusnou reštauráciou v centre Londýna. Sadli sme si za vopred rezervovaný stôl a objednali si. Večera prebehla rýchlo, Caroline stále niečo trkotala a ja som prikyvoval a občas niečo povedal.
Po večeri sme vyšli z reštaurácie a išiel som ju odviezť domov. Vysadil som ju pred domom a poprial dobrú noc. Ona sa ale otočila a prišla pri moje okno. Stiahol som ho dolu. Naklonila sa ku mne a dala mi vášnivý bozk. Z bozku sa stal francuzák. Olizovala ma ako lízatko, nikdy sa nevedela dobre bozkávať (:DDD). Ty máš čo hovoriť Styles, okríkol som sa v duchu. Keď sa konečne odo mňa odtrhla popriala mi dobrú noc a odišla. Domov som prišiel skôr ako chalani a išiel si rovno ľahnúť. Chalanov som neriešil, veď majú pri sebe Liama.
Snívali sa mi, že Caroline sa premenila na obrovskú zelenú ropuchu a s tým jazyčiskom mi čistila ústa, ústnu dutinu aj žalúdok. Taký nechutný sen som už dlho nemal. Zobudil som sa celý spotený až zo mňa lialo. Poobzeral som sa po izbe a vytrepal sa z postele. Zišiel som dole a na stole v kuchyni našiel dnešné noviny. V dome stále nebolo ani nohy, tak ako sa sem dostali. Pozrel som na titulnú fotku a prišlo mi zle........
Zase také konce :DD napadlo ma, žeby som mohla častejšie dávať aj Harryho pohľad :DDD
"Čo je Niall?" naklonila som sa spoza gauča aby som videla.
"Kde je Nutella?"
Vzdychla som si. "Skús hornú poličku vpravo a keď tam nebude tak nie je." zakričala som. Vyrovnala som sa a započúvala do Louisových kecov a nejakom aute či čo. Medzitým sa ku mne na gauč vhupol spokojný Niall s plnou táckou jedla.
"Niall nehovoril som ti, že poriadne sa naješ až doma?!" karhal ho Liam.
"To je v pohode." pohodila som rukou a pohodlnejšie si ľahla.
Začula som hukot policajnej sirény. Do izby vbehol Tom s policajtmi v pätách.
"Do pivnice okamžite!" zakričal policajt.
"Čo sa deje?" spýtal sa Liam."
Harry
Sedel som na posteli a v ruke obracal mobil. Rozmýšľal som, či mám zavolať Bell. Veľmi som a zľakol, keď som zistil, že ju chcel zastreliť nejaký psychopat. Chalani za ňou išli, ale ja som nemal odvahu ísť s nimi. Hypnotizoval som mobil a čakal na zjavenie? Sám neviem na čo čakám, istotne mi teraz nezačne zvoniť mobil a na displeji bude blikať Bellino meno.
Po hodine hypnotizovania mobilu naozaj začal zvoniť. Lenže namiesto Belly mi volala Caroline. Čo tá do psej riti chce? Naštvane som zdvihol mobil.
"Prosím?"
"Ahoj Harry, nezájdeme niekde?" milučko sa spýtala.
"No..."
"Ani nemusíš hovoriť ako sa tešíš, aj ja sa teším." Ona je fakt 100% blond.
"Tak o ôsmej pre mňa prídi, mám pre nás program. Pápá." zložila.
Dobrých 5 minút som pozeral na mobil, či sa mi nesníva. Zatriasol som hlavou a pozrel na hodiny. O hodinu mám pre ňu prísť, akurát sa stihnem nachystať. Dal som si sprchu, obliekol som sa, upravil moje háro a navoňal sa. Nasadol som do môjho milovaného čierneho Range Roveru a odviezol sa na ulicu, kde býva Caroline. Už stála pred domom, v čiernych mini šatách, ktoré jej odhaľovali holý chrbát zozadu a spredu plný dekelt.
"Ahoj." usmiala sa na mňa, keď nastupovala. Kývol som jej na pozdrav a naštartoval. Načiahla sa a dala mi pusu na líce. Usmial som sa na ňu aby sa nepovedalo a dupol na plyn. Caroline ma navigovala, až kým sme nezastavili pred luxusnou reštauráciou v centre Londýna. Sadli sme si za vopred rezervovaný stôl a objednali si. Večera prebehla rýchlo, Caroline stále niečo trkotala a ja som prikyvoval a občas niečo povedal.
Po večeri sme vyšli z reštaurácie a išiel som ju odviezť domov. Vysadil som ju pred domom a poprial dobrú noc. Ona sa ale otočila a prišla pri moje okno. Stiahol som ho dolu. Naklonila sa ku mne a dala mi vášnivý bozk. Z bozku sa stal francuzák. Olizovala ma ako lízatko, nikdy sa nevedela dobre bozkávať (:DDD). Ty máš čo hovoriť Styles, okríkol som sa v duchu. Keď sa konečne odo mňa odtrhla popriala mi dobrú noc a odišla. Domov som prišiel skôr ako chalani a išiel si rovno ľahnúť. Chalanov som neriešil, veď majú pri sebe Liama.
Snívali sa mi, že Caroline sa premenila na obrovskú zelenú ropuchu a s tým jazyčiskom mi čistila ústa, ústnu dutinu aj žalúdok. Taký nechutný sen som už dlho nemal. Zobudil som sa celý spotený až zo mňa lialo. Poobzeral som sa po izbe a vytrepal sa z postele. Zišiel som dole a na stole v kuchyni našiel dnešné noviny. V dome stále nebolo ani nohy, tak ako sa sem dostali. Pozrel som na titulnú fotku a prišlo mi zle........
Zase také konce :DD napadlo ma, žeby som mohla častejšie dávať aj Harryho pohľad :DDD
streda 27. júna 2012
I Should Have Kissed You 33
hojááá :* :D už iba 2 DNI!!! a sú práázky!! čo to znamenáá?? ---> veľa častíí! :DD muheheheh :D oo ako sa ja teším!! :D áá čo to tu cítim? sladkú vôňu 30 000 zhliadnutí! :D ĎAKUJEM :* :D ste proste BEST! :D ooouch ako ja vás milujem :D (nemyslite si, že som teplá jasné?! :DD). Som až taká priehľadná? hneď zistíte, kto jej volal, ts! :D musím vás trošilinka ponapínať :DD ako to už mám vo zvyku :D chce sa mi kecať ale nemám o čom :DD proste mi nedávajte energeťáky a karty :DDD Inak aké bude vysvečko?? :D ja som sa vyšvihla na tri dvojky a všetko ostatné 1 :DD no povedzte,nezaslúžim si niečo? :D ale ja viem že hej :DD som sa nejako rozpísala :D nevadí, nech si povyprávam :DDD hm ešte som niečo chcela, počkááť... áá mám to :DD pieseň na vypočutie :D http://www.youtube.com/watch?v=9I9Ar6upx34 :DD a pozdravujte Samaru :DDD to nič hrabe mi z Kruhu, v škole to pozeráme po častiach :DD zajtra máme pozerať 3 :D a že kto to sťahuje? no milostivá Džana :DDD bože šak sem píšem lítanie, že OMG :DD už som ticho, za tieto moje bláboty, čo nikto nečíta sa pokúsim dať extraa dlhúú časť :D :D -S láskou Džana :DD
Akurát, keď som to zdvíhala to prestalo zvoniť. Keď som sa chcela pozrieť, kto mi volá, volal zase. Rýchlo som to zdvihla.
"Prosím?"
"Ešte sme neskončili." ozval sa hlas na druhej strane a položil. Počúvala som obsadzovací tón v telefóne a snažila sa pochopiť čo mi povedal. Ako to, že sme ešte neskončili? Oni ho ešte nechytili?! Zišla som dole a hľadala Toma. Nakukla som aj do hosťovských izieb, nikde nebol. Rýchlo som mu vytočila.
"No ták zdvihni too." hovorila som si, keď som mu vytáčala druhý krát.
"Prosím?" aleluja, on zdvihol!!
"Tom niekto mi volal." začala som.
"To je normálne nie?"
"Bolo by, kebyže mi nepovie citujem: ´ ešte sme neskončili´."
"Aké bolo číslo?"
"Neviem, tuším utajené."
"A sakra."
"Vy..." stratila som odhodlanie to povedať.. "... teda oni ho... nezabili?"
Na druhej strane linky ostalo ticho.
"Zamkni celý dom, o chvíľu som u teba." povedal a zložil.
Nechápavo som civela na mobil, až kým mi došlo, že mám zamknúť. Prebehla som dole, ku skrinke či čo to je, skadiaľ sa riadi brána. Skontrolovala som zabezpečenie a zamkla vchodové dvere. Môj mozog, odmietl prijať, že ho nezabili. Že ten magor ešte žije a behá si veselo po svete. Že sem môže kedykoľvek prísť a zabiť ma. Že mi môže kedykoľvek zavolať a vyhrážať sa mi. Viem som pesimista a veľký. Práve, keď teraz potrebujem niekoho, kto by ma objal a povedal, že bude všetko v pohode, tu nie je. Vyšla som na poschodie a zamkla sa do izby. Schovala som sa v mojom mega šatníku a hmkala si nejakú melódiu. Znova mi začal zvoniť mobil, ale ja som sa neodvážila vyliezť z môjho úkrytu. Mobil vyzváňal a vyzváňal, pokým ho niekto nezdvihol. Až som poskočila a chytila do ruky vešiak, čo bol po ruke, keď som započula Toma. Vydýchla som si a otvorila dvere zo šatníka, či skôr šatne. Tom stál pri posteli a meravo držal mobil v ruke.
"Zas-se on?" vyjachtala som.
Meravo prikývol.
"Čo povedal?"
"Game over."
Dostala som náhly závrat. Musela som si sadnúť. Hlavu som si chytila do rúk a potláčala slzy. Tom podišiel ku mne a objal ma.
"Čo teraz?"
"Volal som na políciu a pošlú ti hliadky a SBS-károv. Tvoj dom bude neustále monitorovaný a strážený. Ja tu budem tiež. Viac ľudí do toho nemôžeme zaťahovať. Takže žiadne návštevy."
"Aj tak sem nikto nechodí okrem teba." zamrmlala som.
Pustil ma a odišiel niekam volať. Keď bude stále volať asi ma z neho porazí alebo chytím záchvat a mobil poletí von oknom. Vzdychla som si a išla si ľahnúť. Vedela som, že nezaspím tak som iba ležala a bezcieľne pozerala do stropu. Nad ránom mi znova zvonil mobil, vďaka bohu, už to nebolo neznáme číslo.
"Ahoj Liam." pozdravila som.
"Si v poriadku?" v pozadí som počula, ako sa chalani prekrikujú.
"Fuu som ešte slávnejšia. Sú toho plné noviny čo?" pokúsila som sa o vtip, nejako mi nevydal.
"Hej, je to všade." chvíľu ostalo ticho.
"A už ho chytili?" velenia sa ujal Niall.
Vzdychla som si. "Nie."
"Prečo mi vlastne voláte?" spýtala som sa.
Nastalo ticho. "No ehm... Harry stále otravoval." z druhej strany telefónu som počula plesnutie a smiech.
"Nemôžeme ťa prísť pozrieť?" spýtal sa pre zmenu Louis. Oni si ten telefón striedajú alebo čo?! (:D)
"Musím si vypýtať povolenie."
"Prečo?" tentoraz to bol Zayn. Očakávam kedy sa ozve znova Liam.
"Nerieš, spýtam sa a zavolám naspäť." zrušila som hovor a vybrala sa dole.
Tom sa akurát bavil o niečom s policajtom, tak som išla do kuchyne. Vytiahla som zo skrinky balíček chipsov a sadla si za telku. Žula som chipsy a nezaujato pozerala na teleshoping (:D). Začula som pípanie niečoho a nadávanie policajtov.
"Čo tu robí auto?" vyletel na mňa Tom.
Skoro som sa zadrhla chipsami. Bežala som do haly, kde čumelo ma monitor aspoň 5 policajtov.
"S dovolením?" skríkla som, aby som sa prepchala pri monitor. Policajti odstúpili a ja som hľadela na čierne auto, z ktorého vystupovali chalani.
"Do čerta!" plesla som sa po čele. Chcela som ísť nájsť Toma, ale stál priamo za mnou.
"Čo to má znamenať?!" prskal.
"Chcela som sa ťa spýtať či sem chalani nemôžu dojsť, ale ty si kecal s policajtom, tak som nato zabudla. Oni si to vysvetlili po svojom a prišli." pokrčila som plecami.
"Sú čistý, máme ich pustiť?" zakričal jeden z policajtov.
"Áno!" zakričala som a ukázala prstom na Toma, nech je ticho.
"Ešte sa o tom porozprávame." pohrozil mi prstom a niekde sa vyparil.
Medzitým dnu vošli chalani.
"Fíha, strážia ťa ako vo väzení." zasmial sa Louis a išiel ma objať. to isté zopakovali aj chalani. Lenže bez Harryho.
"Kde je..?" nechcela som povedať jeho meno.
"Nešiel." povedal Niall a hodil sa na gauč.
"Nemáte niečo na jedenie?" Niall nahodil psie oči.
"Poslúž si." kývla som hlavou smerom ku kuchyni.
Sadli sme si na gauč a chalani začali o niečom kecať.
"Bell?" ozval sa z kuchyne zhrozený Niall.....
Tak snažila som sa aby bola dlhšia :))
pondelok 25. júna 2012
I Should Have Kissed You 32
Hojá hojá :D Som vás prekvapil s tým výstrelom žee? :DD muhheeheh :D no každopádne máte novú časť, svoju úlohu som si splnila, aspoň nebudem mať výčitky svedomia :DD asi bude krátka, lebo musím ísť gumovať a lepiť knihy :/ a ja ich mám celé počmárané (nudila som sa v škole :D) a vyzerajú ako šalátové vydanie (troška si polietali :DD hlavne fyzika :D). Takže mi držte palce nech nedostanem syndróm vygumovanej ruky (ak taký existuje :D) P.S: užite si posledný týždeň školy ;D
Guľka trafila svetlo za mnou. Nepochybne mieril na mňa. Skryla som sa pod stôl a potiahla aj dievčatko s jeho mamou. Zaznel jeden výstrel, druhý, tretí. Na čo sú tu tí SBSkáry, keď nevedia zneškodniť nejakého debila zo zbraňou?! Dievčatko vedľa mňa potichu vzlykalo a jeho matka ho tíšila. Ja som sa modlila, nech toho psychopata chytia. Všetci kričali a spod stola som videla iba motanicu nôh. Čakala som, kým sa k nám ten šialenec dostane. Začula som sériu výstrelov a následovalo ticho. To ich všetkých postrieľal? Niekto ma zozadu chytil za rameno, až so mnou myklo. Otočila som sa a očakávala tvár môjho vraha. Predo mnou stál ozbrojený policajt a podával mi ruku. Vďačne som ju prijala a postavila sa. Druhý policajti sa medzitým postarali o dievčatko a jeho mamu. Odviedli ma dozadu, kde stál Tom a policajti. Tom ma objal.
"Poď ideme." povedal Tom, keď sa odo mňa odtiahol.
Nebola som schopná slova, tak som iba prikývla a išla s za ním do auta v sprievode policajtov. Nasadli sme a odviezli ma domov. Doma som sa vybrala rovným pádom do postele a snažila sa zaspať. Nemohla som prestať myslieť na ten výstrel. Bolo to mierené na mňa. Vedela som, že ma niektorý ľudia nemajú radi ale aby to zašlo do takýchto extrémov? Teraz by som už mohla byť mŕtva keby sa trafil. Zahnala som tú myšlienku a vytrepala sa z postele. Toma som našla v obývačke. Akurát húkal do telefónu.
"Ako je to možné?!... Mám vás zažalovať??.... Dúfam, že je mŕtvy!!..."
Nemohla som to ďalej počúvať. Išla som do kuchyne po džús a vrátila sa naspäť do izby. Zapla som ntb (notebook :D) a išla na Twitter. Na mojom konte bolo hádam milión tweetov (alebo ako sa to píše :D) o tej nešťastnej autogramiáde. Napísala som tweet ako ma to vystrašilo a že som v pohode. Pozrela som čo je nové a vypla ntb. Sadla som si na posteľ, čumela do steny a popíjala džús. Už mi chýba aby som sa začala hojdať a môžu ma previezť na psychiatriu (:D). Keď sa mi minul džús, premiestnila som sa do izby kde mám nástroje. Zobrala som do ruky gitaru a zahrala pár akordov na rozcvičenie. Zahrala som si pár piesní a vymýšľala nové melódie. Vždy mi to pomáhalo proti nude, ale teraz to akosi neúčinkovalo. Vzdychla som si a odložila gitaru na svoje miesto. Ľahla som si na studenú zem a snažila vypnúť. Po hodine "intenzívneho vypínania" som to vzdala a išla sa osprchovať. Po sprche som zišla dole do obývačky. Tom tam sedel a niečo ťukal do tabletu. Sadla som si vedľa neho na gauč a zapla TV.
"Nepozeraj to zbytočne sa vytočíš." potichu povedal Tom. Ignorovala som ho a prepla na noviny. Práve dávali reportáž o mojej autogramiáde. Radšej som to prepla, ako mi kázal Tom.
"Už sa vie, prečo to urobil?" spýtala som sa.
Tom začal krčiť nos. "Nie, polícia to vraj vyšetruje. Ani len schopnú ochranku nemôžu mať! Čo keby sa ti niečo stalo?!..." takto by kecal aj ďalej, lenže mne sa to nechcelo počúvať. Postavila som sa a vybrala sa do kuchyne. Spravila som si niečo na jedenie a aj to zjedla. Niečo som nechala aj Tomovi, keby bol hladný. Pobrala som sa do izby a išla spať. Snívalo sa mi zbraniach a o výstreloch. Stále sa mi, dokonca aj v sne, premietal ten moment, keď ten maniak vystrelil. Zobudila som sa uprostred noci celá spotená. Po chvíli som si uvedomila, že mi zvoní telefón.Rozospato som ho zdvihla.....
Čo chceli by ste vedieť, kto jej bude volať? :D muheheeh :D dajte nejaké tipy, či sa trafíte :D
Guľka trafila svetlo za mnou. Nepochybne mieril na mňa. Skryla som sa pod stôl a potiahla aj dievčatko s jeho mamou. Zaznel jeden výstrel, druhý, tretí. Na čo sú tu tí SBSkáry, keď nevedia zneškodniť nejakého debila zo zbraňou?! Dievčatko vedľa mňa potichu vzlykalo a jeho matka ho tíšila. Ja som sa modlila, nech toho psychopata chytia. Všetci kričali a spod stola som videla iba motanicu nôh. Čakala som, kým sa k nám ten šialenec dostane. Začula som sériu výstrelov a následovalo ticho. To ich všetkých postrieľal? Niekto ma zozadu chytil za rameno, až so mnou myklo. Otočila som sa a očakávala tvár môjho vraha. Predo mnou stál ozbrojený policajt a podával mi ruku. Vďačne som ju prijala a postavila sa. Druhý policajti sa medzitým postarali o dievčatko a jeho mamu. Odviedli ma dozadu, kde stál Tom a policajti. Tom ma objal.
"Poď ideme." povedal Tom, keď sa odo mňa odtiahol.
Nebola som schopná slova, tak som iba prikývla a išla s za ním do auta v sprievode policajtov. Nasadli sme a odviezli ma domov. Doma som sa vybrala rovným pádom do postele a snažila sa zaspať. Nemohla som prestať myslieť na ten výstrel. Bolo to mierené na mňa. Vedela som, že ma niektorý ľudia nemajú radi ale aby to zašlo do takýchto extrémov? Teraz by som už mohla byť mŕtva keby sa trafil. Zahnala som tú myšlienku a vytrepala sa z postele. Toma som našla v obývačke. Akurát húkal do telefónu.
"Ako je to možné?!... Mám vás zažalovať??.... Dúfam, že je mŕtvy!!..."
Nemohla som to ďalej počúvať. Išla som do kuchyne po džús a vrátila sa naspäť do izby. Zapla som ntb (notebook :D) a išla na Twitter. Na mojom konte bolo hádam milión tweetov (alebo ako sa to píše :D) o tej nešťastnej autogramiáde. Napísala som tweet ako ma to vystrašilo a že som v pohode. Pozrela som čo je nové a vypla ntb. Sadla som si na posteľ, čumela do steny a popíjala džús. Už mi chýba aby som sa začala hojdať a môžu ma previezť na psychiatriu (:D). Keď sa mi minul džús, premiestnila som sa do izby kde mám nástroje. Zobrala som do ruky gitaru a zahrala pár akordov na rozcvičenie. Zahrala som si pár piesní a vymýšľala nové melódie. Vždy mi to pomáhalo proti nude, ale teraz to akosi neúčinkovalo. Vzdychla som si a odložila gitaru na svoje miesto. Ľahla som si na studenú zem a snažila vypnúť. Po hodine "intenzívneho vypínania" som to vzdala a išla sa osprchovať. Po sprche som zišla dole do obývačky. Tom tam sedel a niečo ťukal do tabletu. Sadla som si vedľa neho na gauč a zapla TV.
"Nepozeraj to zbytočne sa vytočíš." potichu povedal Tom. Ignorovala som ho a prepla na noviny. Práve dávali reportáž o mojej autogramiáde. Radšej som to prepla, ako mi kázal Tom.
"Už sa vie, prečo to urobil?" spýtala som sa.
Tom začal krčiť nos. "Nie, polícia to vraj vyšetruje. Ani len schopnú ochranku nemôžu mať! Čo keby sa ti niečo stalo?!..." takto by kecal aj ďalej, lenže mne sa to nechcelo počúvať. Postavila som sa a vybrala sa do kuchyne. Spravila som si niečo na jedenie a aj to zjedla. Niečo som nechala aj Tomovi, keby bol hladný. Pobrala som sa do izby a išla spať. Snívalo sa mi zbraniach a o výstreloch. Stále sa mi, dokonca aj v sne, premietal ten moment, keď ten maniak vystrelil. Zobudila som sa uprostred noci celá spotená. Po chvíli som si uvedomila, že mi zvoní telefón.Rozospato som ho zdvihla.....
Čo chceli by ste vedieť, kto jej bude volať? :D muheheeh :D dajte nejaké tipy, či sa trafíte :D
nedeľa 24. júna 2012
I Should Have Kissed You 31
Ahojte mrkvičky :)) po Ďalšej dllhej dobe konečne časť :D časti by som už mala dávať pravidelne, vaše plus :D hmm leto je už tu, tak letná pesnička na ktorej som záávislá http://www.youtube.com/watch?v=lYEi_WdCTDI :D Vonku je peknučko, tak to pôjdem využiť za pomoci tejto pesničky :D ďakujem za vyše 29 000 zhliadnutí <3 :D ste BEST čitatelia :)) prajem pekný zvyšok nedele :)) :D
Ráno som sa zobudila, za pomoci mobilu. Mobil nemilosrdne zvonil a ja som nevládla vstať. Hmatkala som po posteli, až kým sa moja ruka nedostala na nočný stolík. Do druhej ruky mi zatiaľ zázračne prikvitol zvoniaci mobil.
"Prosím?" zamrnčala som do telefónu.
"Bell? Si to ty?" pochybovačne sa spýtal Tom.
"Kto iný by to mal byť?" spýtala som sa otrávene.
"Dnes máš autogramiádu."
"Tak oznám, že ju ruším."
"To v žiadnom prípade!" kričal mi do telefónu Tom. "Pokazíš si reputáciu, čím stratíš fanúšikov a vieš koľko prachov za túto autogramiádu dostaneš?" typický Tom, zaujímali ho len peniaze.
"O koľkej mám byť prichystaná?"
"O štvrtej som u teba." vypla som hovor a prevalila sa na druhý bok. Až po chvíli mi došlo, že tu nie som sama. Cítila som na sebe jeho pohľad a postupne si spomínala na včerajšok.
"Vypadni." zašepkala som.
"Nie pokiaľ sa neporozprávame." Stále tá istá pesnička.
"Počúvam."
"Nebolo to tak ako si myslíš." Hlasno som si vzdychla, čím som ho vyrušila. "My spolu naozaj nič nemáme, to pričom si nás zbadala, nebolo nič nekalé."
"Stop, už buď ticho! Nechcem to počúvať!" skríkla som po ňom. V mojom vnútri to doslova vrelo. Jedna časť sa chcela k nemu vrátiť a druhá sa ešte stále hnevala.
"Ja sa ti to pokúšam vysvetliť."
"Ale ja to nechcem, sklamal si ma, po celý ten čas si sa mi ani len neozval. Čo by ťa zabila posraná smska?! Ale nie ty si sa desi váľal v posteli s tou blonckou! Aspoň vidím ako ma máš rád. Toto by som ti v živote neurobila! Mal by si sa hambiť! Je koniec, už ťa v živote nechcem vidieť! Vypadni a tú tvoju bloncku si strč niekam!" Mala som obrovské nervy, kebyže sa mi ešte niečo snaží povedať tak mu jednu strelím. Chytila som ho za ruku a vyviedla von. Zatresla som mu dvere pred nosom a zamkla. Nezabudla som ešte do nich kopnúť. Mala so chuť všetko okolo seba rozkopať. Vraj to nie je tak ako to vyzerá, tak ako to potom vyzerá?! Sám nevedel o čom hovorí. Zobrala som si veci na cvičenie a odviezla sa do fitka. Tam som si to namierila k boxovaciemu vaku?. Navliekal som si rukavice a začala udierať do vaku. Po 15 minutách som bola unavená tak som sa naglogala vody a išla ešte na rotoped (hádam sa to takto píše :D). Po hodine neustáleho cvičenia som sa zbalila a išla domov. Dala som si ľadovú sprchu a išla sa pripraviť. O štvrtej sa pre mňa zastavil Tom a viezli sme sa do nejakého nákupného centra. Tam sa so mnou ešte pohrali maskérky a pustili ma k stolu. Usadila som sa nahodila afektovaný úsmev. Fotila som sa s fanúšikmi a rozdávala podpisy na všetko možné. Akurát som podpisovala malému dievčatku moje CD, keď zaznel výstrel..............
Háh,, ten koniec sa mi teda podaril :DD sama neviem čo ma to napadlo :DDD jake sci-fi to bude :DDD muheeeheh :D
Ráno som sa zobudila, za pomoci mobilu. Mobil nemilosrdne zvonil a ja som nevládla vstať. Hmatkala som po posteli, až kým sa moja ruka nedostala na nočný stolík. Do druhej ruky mi zatiaľ zázračne prikvitol zvoniaci mobil.
"Prosím?" zamrnčala som do telefónu.
"Bell? Si to ty?" pochybovačne sa spýtal Tom.
"Kto iný by to mal byť?" spýtala som sa otrávene.
"Dnes máš autogramiádu."
"Tak oznám, že ju ruším."
"To v žiadnom prípade!" kričal mi do telefónu Tom. "Pokazíš si reputáciu, čím stratíš fanúšikov a vieš koľko prachov za túto autogramiádu dostaneš?" typický Tom, zaujímali ho len peniaze.
"O koľkej mám byť prichystaná?"
"O štvrtej som u teba." vypla som hovor a prevalila sa na druhý bok. Až po chvíli mi došlo, že tu nie som sama. Cítila som na sebe jeho pohľad a postupne si spomínala na včerajšok.
"Vypadni." zašepkala som.
"Nie pokiaľ sa neporozprávame." Stále tá istá pesnička.
"Počúvam."
"Nebolo to tak ako si myslíš." Hlasno som si vzdychla, čím som ho vyrušila. "My spolu naozaj nič nemáme, to pričom si nás zbadala, nebolo nič nekalé."
"Stop, už buď ticho! Nechcem to počúvať!" skríkla som po ňom. V mojom vnútri to doslova vrelo. Jedna časť sa chcela k nemu vrátiť a druhá sa ešte stále hnevala.
"Ja sa ti to pokúšam vysvetliť."
"Ale ja to nechcem, sklamal si ma, po celý ten čas si sa mi ani len neozval. Čo by ťa zabila posraná smska?! Ale nie ty si sa desi váľal v posteli s tou blonckou! Aspoň vidím ako ma máš rád. Toto by som ti v živote neurobila! Mal by si sa hambiť! Je koniec, už ťa v živote nechcem vidieť! Vypadni a tú tvoju bloncku si strč niekam!" Mala som obrovské nervy, kebyže sa mi ešte niečo snaží povedať tak mu jednu strelím. Chytila som ho za ruku a vyviedla von. Zatresla som mu dvere pred nosom a zamkla. Nezabudla som ešte do nich kopnúť. Mala so chuť všetko okolo seba rozkopať. Vraj to nie je tak ako to vyzerá, tak ako to potom vyzerá?! Sám nevedel o čom hovorí. Zobrala som si veci na cvičenie a odviezla sa do fitka. Tam som si to namierila k boxovaciemu vaku?. Navliekal som si rukavice a začala udierať do vaku. Po 15 minutách som bola unavená tak som sa naglogala vody a išla ešte na rotoped (hádam sa to takto píše :D). Po hodine neustáleho cvičenia som sa zbalila a išla domov. Dala som si ľadovú sprchu a išla sa pripraviť. O štvrtej sa pre mňa zastavil Tom a viezli sme sa do nejakého nákupného centra. Tam sa so mnou ešte pohrali maskérky a pustili ma k stolu. Usadila som sa nahodila afektovaný úsmev. Fotila som sa s fanúšikmi a rozdávala podpisy na všetko možné. Akurát som podpisovala malému dievčatku moje CD, keď zaznel výstrel..............
Háh,, ten koniec sa mi teda podaril :DD sama neviem čo ma to napadlo :DDD jake sci-fi to bude :DDD muheeeheh :D
štvrtok 21. júna 2012
I Should Have Kissed You 30
Ahojte :) baby fakt prepáčte, že som včera nedala sľúbenú časť ale naozaj som nestíhala :( Ak ste sa už dočítali tak manažment chce aby Niall prestal spievať a aby iba hral na gitaru, ja sa k tomuto radšej nevyjadrujem lebo by som iba nadávala. Dnes sa bude spamovať v Twitteri a iných sociálnych sieťach, link na udalosť: http://www.facebook.com/events/462212167124925/ Bože aké je dnes vedro, ako aj celý tento týždeň, ooch :D hruuza toto, potím sa všade kde sa dá aj nedá :D Zajtra idem k zubárke, zo strojčekom tak prosím držte palce nech to tam prežijem :( :D To je na dnes všetko,ahojte:)
Pľúca sa mi stiahli od chladu a dochádzal mi kyslík. Končatiny som mala stuhnuté. Začala som kopať nohami a mávať rukami v snahe dostať sa nad hladinu. Ruky aj nohy ma začali nepríjemne páliť. Už iba kúsok, hovorila som si v duchu. Dostala som sa nad hladinu a zhlboka sa nadýchla. Vyliezla som z bazéna a dobehla do domu. Triasla som sa ako osika. Vyšla som na poschodie a znova zamierila do sprchy. Bola som tam kratšie ako naposledy. Mokrá som sa zabalila do uteráka a ľahla si do postele. Mokrý uterák ma príjemne chladil a otupoval. Keď som sa už začala triasť, tak som sa prezliekla do pyžama a zakryla sa perinou až po krk. Čo ma to za debilinu ako skákanie do bazéna napadlo? - neviem. Proste mi preskočilo alebo čo. Postupne na mňa prichádzal spánok až som upadla do ríše snov.
Ráno bolo ešte horšie ako včerajšok. Cítila som sa mizerne a tak som aj vyzerala, keď som sa zbadala v zrkadle.Dala som si 5 paralenov, aby som otupila bolesť. Lenže bolesť srdca paralen nezastaví. Nemala som chuť do jedla, tak som sa znovu zatvorila v izbe, kde mám haraburdy. Na zemi boli črepy rámu, čo som včera rozbila, fotka a macík. Odvrátila som radšej zrak a sadla si do kúta ako včera. Začala som plakať ako malá. Takto som preplakala celé doobedie, aj poobedie kebyže mi niekto nezačne zvoniť ako divý. Zišla som dolu a pozrela som sa na obrazovku, ktorá ukazuje priestor pred bránou. Zbadala som známy čierny Range Rover, z ktorého vyšiel Harry. Ako som ho zbadala, hoci len na obrazovke, zrýchlil sa mi tep a srdce bilo ako splašené. Harry zvonil a zvonil ale ja som neotvorila. Neprítomne som pozerala na obrazovku. Harry zatiaľ zašiel mimo dosahu kamery. O chvíľu mu niekto búchal na dvere.
"Bell otvor! Viem, že si tam." kričal. Čelom som som sa oprela o dvere.
"Bella!" kričal a pritom báchal do dverí. Oprela som sa o ne chrbtom a zviezla sa na zem. Slzy sa predierali von a kvapkali na zem. Rozvzlykala som sa. Tvár som si schovala do dlaní, aby som stlmila vzlyky.
"Bell čo ti je?" stále sa nevzdával. "Bella no tak otvor, čo mám tie dvere vyraziť?!"
Zatvorila som oči a modlila sa nech odíde. Keď som si už necítila zadok, pomaly som sa postavila. Nakukla som do kukátka (inak to neviem nazvať :D). Za dverami som nikoho nevidela. Otvorila som dvere a chcela nakuknúť von. Hneď ako som otvorila sa na moje nohy niečo oprelo. Pozrela som na zem, kde sedel Harry. Ten sa okamžite postavil a chcel mi vojsť dnu. Ja som bola rýchlejšia a zatvorila dvere. Teda aspoň chcela, ale Harry mi strčil nohu medzi dvere. Tlačila som na ňu celou silou a dúfala, že povolí.
"Ak nechceš mať amputovanú nohu tak vypadni." precedila som pomedzi zuby.
"Neodídem, pokiaľ sa neporozprávame."
Oprela som sa o dvere celou svojou váhou a celou silou do nich tlačila. Harry robil to isté a už sa dostával dnu. V hlave mi vznikol plán. Tlačila som čo najviac a Harry si to očividne všimol a začal tlačiť tiež. Pustila som dvere a odskočila nabok. Presne podľa mojich predpokladov sa Harry strepal na zem, čím mi poskytol čas na útek. Rozbehla som sa hore a zabočila do poslednej izby na chodbe. Izba bola prázdna a celú jednu stenu zaberal obrovský šatník. Zamkla som dvere a zaliezla úplne dozadu do zadnej časti šatníka. Počula som Harryho kroky a ako otvára dvere do izieb. Skúsil otvoriť tieto dvere, keď zisti, že sú zamknuté došlo mu, že som tu schovaná.
"No tak Bell nehraj sa na malú." zakričal. Zahryzla som si do jazyka aby som mu nepovedala niečo škaredé.
Začula som nárazy do dvier, ako sa ich snažil vyraziť. Dvere vyleteli z pántov a s rachotom dopadli na zem. Stále som plakala a cez slzy som nič nevidela. Potichu som vzlykala a tlačila sa ďalej do rohu šatníka. Teraz by som si priala aby bol môj šatník ako šatník z Narnie (:DD), mala by som kade ujsť. Harry otvoril dvere na šatníku a doplazil sa až ku mne. Videla som iba jeho siruetu. Chcela ma objať a odniesť ale ja som sa od neho odtláčala. Bohužial som nemala silu, tak ma poľahky zdvihol a odniesol von z izby. Keď ma zbadal na normálnom svetle až sa zľakol.
"Bože Bell." zašepkal.
Sklonila som hlavu a čakala kým ma položí. Jeho horúci dych ma šteklil na krku. Zastali sme a Harry ma vyložil na posteľ. Chcela som sa zababúšiť do perín ale Harry si ma privinul na hruď. Odtláčala som sa, ale pochopila som, že je to márne. Jeho objatie ma ukľudňovalo, ale pri pomyslený na to, že ma podvádzal z nejakou blonckou sa mi robilo zle.Bola som otupená z toľkých paralenov a ledba som vnímala realitu. Stočila som sa do klbka a pevno zatvorila oči. Dúfala som, že keď sa zobudím, tak budem znova v izbe sama.
Pľúca sa mi stiahli od chladu a dochádzal mi kyslík. Končatiny som mala stuhnuté. Začala som kopať nohami a mávať rukami v snahe dostať sa nad hladinu. Ruky aj nohy ma začali nepríjemne páliť. Už iba kúsok, hovorila som si v duchu. Dostala som sa nad hladinu a zhlboka sa nadýchla. Vyliezla som z bazéna a dobehla do domu. Triasla som sa ako osika. Vyšla som na poschodie a znova zamierila do sprchy. Bola som tam kratšie ako naposledy. Mokrá som sa zabalila do uteráka a ľahla si do postele. Mokrý uterák ma príjemne chladil a otupoval. Keď som sa už začala triasť, tak som sa prezliekla do pyžama a zakryla sa perinou až po krk. Čo ma to za debilinu ako skákanie do bazéna napadlo? - neviem. Proste mi preskočilo alebo čo. Postupne na mňa prichádzal spánok až som upadla do ríše snov.
Ráno bolo ešte horšie ako včerajšok. Cítila som sa mizerne a tak som aj vyzerala, keď som sa zbadala v zrkadle.Dala som si 5 paralenov, aby som otupila bolesť. Lenže bolesť srdca paralen nezastaví. Nemala som chuť do jedla, tak som sa znovu zatvorila v izbe, kde mám haraburdy. Na zemi boli črepy rámu, čo som včera rozbila, fotka a macík. Odvrátila som radšej zrak a sadla si do kúta ako včera. Začala som plakať ako malá. Takto som preplakala celé doobedie, aj poobedie kebyže mi niekto nezačne zvoniť ako divý. Zišla som dolu a pozrela som sa na obrazovku, ktorá ukazuje priestor pred bránou. Zbadala som známy čierny Range Rover, z ktorého vyšiel Harry. Ako som ho zbadala, hoci len na obrazovke, zrýchlil sa mi tep a srdce bilo ako splašené. Harry zvonil a zvonil ale ja som neotvorila. Neprítomne som pozerala na obrazovku. Harry zatiaľ zašiel mimo dosahu kamery. O chvíľu mu niekto búchal na dvere.
"Bell otvor! Viem, že si tam." kričal. Čelom som som sa oprela o dvere.
"Bella!" kričal a pritom báchal do dverí. Oprela som sa o ne chrbtom a zviezla sa na zem. Slzy sa predierali von a kvapkali na zem. Rozvzlykala som sa. Tvár som si schovala do dlaní, aby som stlmila vzlyky.
"Bell čo ti je?" stále sa nevzdával. "Bella no tak otvor, čo mám tie dvere vyraziť?!"
Zatvorila som oči a modlila sa nech odíde. Keď som si už necítila zadok, pomaly som sa postavila. Nakukla som do kukátka (inak to neviem nazvať :D). Za dverami som nikoho nevidela. Otvorila som dvere a chcela nakuknúť von. Hneď ako som otvorila sa na moje nohy niečo oprelo. Pozrela som na zem, kde sedel Harry. Ten sa okamžite postavil a chcel mi vojsť dnu. Ja som bola rýchlejšia a zatvorila dvere. Teda aspoň chcela, ale Harry mi strčil nohu medzi dvere. Tlačila som na ňu celou silou a dúfala, že povolí.
"Ak nechceš mať amputovanú nohu tak vypadni." precedila som pomedzi zuby.
"Neodídem, pokiaľ sa neporozprávame."
Oprela som sa o dvere celou svojou váhou a celou silou do nich tlačila. Harry robil to isté a už sa dostával dnu. V hlave mi vznikol plán. Tlačila som čo najviac a Harry si to očividne všimol a začal tlačiť tiež. Pustila som dvere a odskočila nabok. Presne podľa mojich predpokladov sa Harry strepal na zem, čím mi poskytol čas na útek. Rozbehla som sa hore a zabočila do poslednej izby na chodbe. Izba bola prázdna a celú jednu stenu zaberal obrovský šatník. Zamkla som dvere a zaliezla úplne dozadu do zadnej časti šatníka. Počula som Harryho kroky a ako otvára dvere do izieb. Skúsil otvoriť tieto dvere, keď zisti, že sú zamknuté došlo mu, že som tu schovaná.
"No tak Bell nehraj sa na malú." zakričal. Zahryzla som si do jazyka aby som mu nepovedala niečo škaredé.
Začula som nárazy do dvier, ako sa ich snažil vyraziť. Dvere vyleteli z pántov a s rachotom dopadli na zem. Stále som plakala a cez slzy som nič nevidela. Potichu som vzlykala a tlačila sa ďalej do rohu šatníka. Teraz by som si priala aby bol môj šatník ako šatník z Narnie (:DD), mala by som kade ujsť. Harry otvoril dvere na šatníku a doplazil sa až ku mne. Videla som iba jeho siruetu. Chcela ma objať a odniesť ale ja som sa od neho odtláčala. Bohužial som nemala silu, tak ma poľahky zdvihol a odniesol von z izby. Keď ma zbadal na normálnom svetle až sa zľakol.
"Bože Bell." zašepkal.
Sklonila som hlavu a čakala kým ma položí. Jeho horúci dych ma šteklil na krku. Zastali sme a Harry ma vyložil na posteľ. Chcela som sa zababúšiť do perín ale Harry si ma privinul na hruď. Odtláčala som sa, ale pochopila som, že je to márne. Jeho objatie ma ukľudňovalo, ale pri pomyslený na to, že ma podvádzal z nejakou blonckou sa mi robilo zle.Bola som otupená z toľkých paralenov a ledba som vnímala realitu. Stočila som sa do klbka a pevno zatvorila oči. Dúfala som, že keď sa zobudím, tak budem znova v izbe sama.
#letniallsing! :) moja ruka :D
utorok 19. júna 2012
SORRY
Ahojte kočandy, ako sa máme? :) okej nebudem tu robiť omáčky ani nič také, proste som teľa jedno. Mala som vám dať časť čo najskôr ale nie je čas ani nápady a čiastočne aj lenivosť. Viem som úúúplne hrozná ale vonku je pekne teplo a svieti slniečko tak no nevyuži to. V škole sa už neučíme, tak sa pokúsim zajtra dať časť. Okej ja ju DÁM!! Teda musím. Kamoška má rozlúčkovú oslavu (sťahuje sa a bude mi veľmi chýbať :'( ), takže mám voči nej povinnosť. Ale to ma neodradí, od toho aby som vám nedala časť! :) fakt ďakujem, že mi sem chodíte, aj keď tu nič nie je :/ Dúfam, že budete čítať naďalej môj príbeh aj po dlhšej pauze :) Tak zajtra sa tešteee, bude new časť! :)) :D ahojte :)
piatok 15. júna 2012
I Should Have Kissed You 29
Aloha! :) Ďakujem kočice za vyše 27 000 návštev! keď som začínala písať príbehy tak som ani nedúfala, že tu bude viac ako 1000 návštev ;) ste BEST čitatelia ;)) od budúceho týždňa by som mala začať pridávať pravidelnejšie ale nič nesľubujem, lebo vonku začína pomaličky letoo a ja sa toho nemôžem nabažiť! :)) k časti, lepšie neskoro ako nikdy ;)) to je na dnes všetko :)) Afojte a užite si výkend,ja idem v sobotu "zapiť" 15 ;) pápá ;)
Do očí sa mi nahrnuli slzy a ja som automaticky cúvla. Nemohla som sa nato pozerať. Rozbehla som sa dole schodmi a cestou do niekoho vrazila, cez slzy som ani nevidela, kto to je. Vletela som do auta a zamkla dvere lebo Harry už bol pred domom a začal sa mi dobýjať do auta. Búchal mi na dvere a kričal, nech otvorím. Ignorovala som ho a nervózne strkala kľúče do zapaľovania. Harry sa medzitým presunul na prednú kapotu a búchal mi na predné sklo. Konečne sa mi podarilo strčiť kľúč do zapaľovania a naštartovala som. Vycúvala som aby som nezrazila toho debila a vyštartovala dole ulicou. Pozrela som sa do spätného zrkadla a uvidela Harryho ako beží za autom. Dupla som na plyn a išla ako šialenec. Ostro som vytočila zákrutu a skoro som zadkom auta "ťukla" dobre tak vletela do oproti idúceho auta. Hnala som sa ďalej na okraj Londýna. Bytovky vystriedali rodinné domy a tie neskôr vystriedali sem tam farmy. Keď som dlho nevidela žiadny dom, prudko som zastavila na krajnici. Vystúpila som z auta a zamkla ho. Zišla som dolu kopčekom na lúku, ktorá sa pýšila miliónmi farebných kvietkov. Prešla som do zadnej časti lúky, kde už začínal les. Ľahla som si do trávy a pozerala na oblohu. Oblaky sa striedali, mali rôzne tvary. Rozmýšľala som nad nespravodlivosťou života. Zaľúbiš sa a si konečne šťastná ale všetko sa to musí jedným momentom pokaziť. Na srdci potom zostane dlhá jazva, ktorá potom ešte dlho krváca. Postupne sa zhŕklo viac a viac oblakov, až zostalo zamračené. Zablislo sa ale ja som nemala najmenší záujem sa zdvihnúť a ísť domov. Nechcela som sa vrátiť do krutej reality, tu bolo tak príjemne, nemusela som myslieť na tú bolesť, ktorú mi spôsobil. Ozvalo sa hrobové hrmenie a spustil sa lejak. Vychutnávala som si dažďové kvapky, ktoré ma najprv príjemne hladili, neskôr už nepríjemne pichali. Pomaly som sa zdvihla a odkráčala smerom k autu. Dovnútra som si sadla celá premočená. Sedadlo bolo okamžite mokré a bolo mi to aj jedno. Naštartovala som a pustila kúrenie. Pustila som si rádio a poklepkávala prstami po volante. Akurát som stála na semafore a pozorovala kvapky dažďa, ktorú bubnovali po prednom skle, keď v rádio pustili One Thnig. Túto pieseň som od 1D mala najradšej, ale teraz som ju nemohla ani počuť. Preladila som rádio a započúvala sa do Celine Dion, My Heart Will Go On. Naskočila zelená a ja som vyrazila vpred. Pri záverečných tónoch piesne mi vyhŕkli slzy. Teraz so tú samotu cítila zreteľnejšie. Uvedomovala som si tú trpkú chuť samoty. Zaparkovala som auto do garáže a vošla do domu. V kúpeľni som sa vyzliekla a vliezla do sprchy. Pustila som si horúcu vodu a troška sa uvoľnila. Po hodine stánia pod prúdom horúcej vody mi stŕpli nohy a to ma donútila vyliezť odtiaľ. Obliekla som si tepláky a rozťahaný sveter. Ležala som v posteli a civela do stropu. Po hodine civenia do stropu som sa postavila a vošla do izby, kde som mala haraburdy a samé krabice. Otvorila som krabicu, ktorá bola na vrchu "pyramídy". Vybrala som fotku, kde som bola s Harrym v Paríži. Za nami bola Eifelovka (nwm ako sa to píše ;D) a Harry mi akurát dával bozk na líce. Usmiala som sa pri spomienke na ten moment. Cítila som ako mi po líci steká slza a ďalšia a ďalšia. Z druhej krabice som vybrala veľkého plyšového macka, ešte z detských čias. Bola to moja jediná hračka, ktorú som si nechala z detstva. Viazalo ma k nej veľa spomienok. Sadla som si do kúta. Objímala som macka a pozerala sa na fotku. Macka som chvíľami stískala tak silno, akoby som čakala že ožije a opätuje mi stisk. Náhle do mňa vošla všetká zlosť a odhodila som fotku do kúta. Tá s rachotom dopadla na zem a rozbil sa jej sklenený rám. Zavrčala som a ešte silnejšie stískala macka. Zachvíľu letel aj ten a pristál niekde pri fotke. Začala som plakať ešte viac a do toho aj vrčať. Postavila som sa a začala trieskať a kopať do všetkého naokolo. Pritom som kričala a vrieskala ako neznášam Harolda tú bloncku. Rozkopala som polku krabíc a ešte som nemala dosť. Viem asi si myslíte, že som psycho ale potrebovala som to zo seba dostať. Vyšla som z izby a tresla dverami. Vyšla som von do toho dažďa a namierila si to k bazénu, kde bola stará voda + dažďová voda. Bez rozmyslu som skočila do ľadovej vody a nechala sa otupiť chladom vody....
Taká moc smutná a depresívna, ale teraz to Bell vystihuje, čiastočne aj mňa :)
Taká moc smutná a depresívna, ale teraz to Bell vystihuje, čiastočne aj mňa :)
streda 13. júna 2012
I Should Have Kissed You 28
Ahojtee mrkvičky moje ;) :D menší oznamík, tento týždeň ani budúci nebudú pravidelne časti, lebo máme teraz obdobie písomiek (šak poznáte) a som zamorená všetkými možnými aj nemožnými písomkami atď... svoje "trápenia zo školy" si radšej nechám pre seba :D časti sa budem snažiť pridávať čo najčastejšie ale je toho fakt veľaa :/ U nás je totálna búrka, čudujem sa, že barák ešte stojí :D Túto časť by som chcela venovať Maťke (veď ty vieš ;) ), uži si to v tom Škótsku ;)) To je na dnes asi všetko, prajem prežitie písomiek a iných nástrah školy a vidíme sa čo najskôr, cítim sa akoby som sem nemala písať nwm koľko :DD smútočný príhovor :DDDD vždy to musím pokaziť, čo už :DD ale nie proste tú prostú školu nejako zvládnite ;) čaute mrkvy a užite si časť :DD :)
Išla oproti mňa a keď ma zbadala usmiala sa. Nadšene sa rozbehla a chytila ma do náručia. Nezmenila sa, vyzerala stále rovnako.
"Ty tu čo robíš?" spýtala sa Caroline, keď sa odo mňa odtrhla.
"Koncertujem čo ty?"
"Menšia dovolenka." usmiala sa a naskákali jej vrásky okolo očí (:DD nwm prečo ale je mi to smiešne :DD).
Nastalo trápne ticho ale Caroline ho ihneď prerušila. "Idem akurát na raňajky, ideš so mnou?"
"Uhm, jasné." prikývol som. Sadli sme si do reštaurácie pri pobreží a najedli sa. Prestriedali sme všetky možné témy, ani raz našťastie neskončila téma na Bell. Keď som bol s ňou ožili moje staré spomienky na chvíle čo som s ňou strávil. Išla ma odprevadiť až po hotel. Na rozlúčku ma objala a odišla úplne iným smerom. Na izbe nikto nebol, chalani asi išli na raňajky. Zvalil som sa na gauč a rozmýšľal. Caroline vo mne prebudila staré spomienky. Keď ma objala pocítil som k nej to čo kedysi....
Bell
Koncerty ubiehali ako voda. Prešli sme celú západnú a strednú Európu. Boli sme v malých krajinách ako sú Česko a nejaké Slovensko, netušila som že aj tam mám nejakých fanúšikov. Ďalej sme išli do južnej Európy a do Ázie. Zakončili sme to koncertmi v Austrálii. Chalani už boli dávno doma. Harry sa mi stále neozýval, ale ani som nato nemala čas myslieť, keď som stále pracovala. Dnes sme konečne odlietali domov. Let ubehol dosť rýchlo a už sme konečne pristávali v mojom milovanom Londýne.
Doma som všetko šatstvo čo som mala zo sebou napchala do práčky a čo sa nezmestilo išlo s ďalšou várkou. Dala som si relaxačný kúpeľ a išla si ľahnúť. Časový posun ma dosť unavil, keďže v Austrálii už bol večer a tu je ešte len obed.
Zobudila som sa nato, že som potrebovala ísť na záchod (:DD). Vytrepala som sa z postele a bleskurýchle som bežala na WC. Keď som sa vracala do izby, cez žalúzie prenikalo slnko. Odostrela som okno a pozrela na hodiny. Ukazovali niečo do jedenástej. Fuu, prespala som celé poobedie a celú noc. Vybrala som sa do kuchyne, kde som hľadala niečo na jedenie. Pre moje šťastie chladnička praskala vo švíkoch. Zlatý Tom, pomyslela som si, keď som vyťahovala špagety z kredenca. Našla som konzervu omáčky na bolonské špagety a išlo sa kuchtiť. Moje kuchárske veľdielo som si odniesla do obývačky pred telku. Zapla som telku a začala sa napchávať špagetami. Dávali reláciu o novinkách hviezd. Akurát tam dávali fotku Harryho a nejakej bloncky, čo by kľudne mohla byť aj jeho mama. Zvýšila som hlas. ".....Včera sme pristihla známu popovú hviezdu Harryho Styles s jeho ex priateľkou Ceroline Flack. Boli v bare v centre mesta a podozrivo sa podopierali." ukázali fotku Harryho a tej bloncky ako sa podopierajú ako opilci.Zabehli mi špagety a začala som sa dusiť. Keď som sa ako-tak vykašlala tak som iba začula či o tom viem ja. Samozrejme, že nie! Harry je už doma vyše 3 mesiacov a ani sa mi neozval. Ani raz nezavolal ani nenapísal sms. Tá bloncka vysvetľuje všetky dôvody. Cítila som sa tak zvláštne duto, ako keď vám niečo chýba a mne konkrétne chýbalo asi srdce. Obliekla som sa a namierila si to ku chalanom. Zazvonila som a otvoril mi zaskočený Louis.
"Ahoj Bell."
"Čau."
Hnala som sa hore po schodoch ako výchor. Otvorila som dvere do Harryho izby a naskytla sa mi zaujímavá scéna. Nejaká baba, po chvíli som zistila že je to tá bloncka z novín, ktorej meno si neviem zapamätať ležala na zemi a Harry obkročmo na nej. Bohvie pri čom som ich vyrušila. Zarazene som stála vo dverách a nemohla uveriť svojim očiam............................
Ja viem úúúplne krátke ale, nechcem aby ste videli čo bude ďalej :DDD ale nie nebudem si vymýšľať, proste sa musím ísť učiť. Nebojte sa všetko dobre dopadne :DD čus bus :D
Išla oproti mňa a keď ma zbadala usmiala sa. Nadšene sa rozbehla a chytila ma do náručia. Nezmenila sa, vyzerala stále rovnako.
"Ty tu čo robíš?" spýtala sa Caroline, keď sa odo mňa odtrhla.
"Koncertujem čo ty?"
"Menšia dovolenka." usmiala sa a naskákali jej vrásky okolo očí (:DD nwm prečo ale je mi to smiešne :DD).
Nastalo trápne ticho ale Caroline ho ihneď prerušila. "Idem akurát na raňajky, ideš so mnou?"
"Uhm, jasné." prikývol som. Sadli sme si do reštaurácie pri pobreží a najedli sa. Prestriedali sme všetky možné témy, ani raz našťastie neskončila téma na Bell. Keď som bol s ňou ožili moje staré spomienky na chvíle čo som s ňou strávil. Išla ma odprevadiť až po hotel. Na rozlúčku ma objala a odišla úplne iným smerom. Na izbe nikto nebol, chalani asi išli na raňajky. Zvalil som sa na gauč a rozmýšľal. Caroline vo mne prebudila staré spomienky. Keď ma objala pocítil som k nej to čo kedysi....
Bell
Koncerty ubiehali ako voda. Prešli sme celú západnú a strednú Európu. Boli sme v malých krajinách ako sú Česko a nejaké Slovensko, netušila som že aj tam mám nejakých fanúšikov. Ďalej sme išli do južnej Európy a do Ázie. Zakončili sme to koncertmi v Austrálii. Chalani už boli dávno doma. Harry sa mi stále neozýval, ale ani som nato nemala čas myslieť, keď som stále pracovala. Dnes sme konečne odlietali domov. Let ubehol dosť rýchlo a už sme konečne pristávali v mojom milovanom Londýne.
Doma som všetko šatstvo čo som mala zo sebou napchala do práčky a čo sa nezmestilo išlo s ďalšou várkou. Dala som si relaxačný kúpeľ a išla si ľahnúť. Časový posun ma dosť unavil, keďže v Austrálii už bol večer a tu je ešte len obed.
Zobudila som sa nato, že som potrebovala ísť na záchod (:DD). Vytrepala som sa z postele a bleskurýchle som bežala na WC. Keď som sa vracala do izby, cez žalúzie prenikalo slnko. Odostrela som okno a pozrela na hodiny. Ukazovali niečo do jedenástej. Fuu, prespala som celé poobedie a celú noc. Vybrala som sa do kuchyne, kde som hľadala niečo na jedenie. Pre moje šťastie chladnička praskala vo švíkoch. Zlatý Tom, pomyslela som si, keď som vyťahovala špagety z kredenca. Našla som konzervu omáčky na bolonské špagety a išlo sa kuchtiť. Moje kuchárske veľdielo som si odniesla do obývačky pred telku. Zapla som telku a začala sa napchávať špagetami. Dávali reláciu o novinkách hviezd. Akurát tam dávali fotku Harryho a nejakej bloncky, čo by kľudne mohla byť aj jeho mama. Zvýšila som hlas. ".....Včera sme pristihla známu popovú hviezdu Harryho Styles s jeho ex priateľkou Ceroline Flack. Boli v bare v centre mesta a podozrivo sa podopierali." ukázali fotku Harryho a tej bloncky ako sa podopierajú ako opilci.Zabehli mi špagety a začala som sa dusiť. Keď som sa ako-tak vykašlala tak som iba začula či o tom viem ja. Samozrejme, že nie! Harry je už doma vyše 3 mesiacov a ani sa mi neozval. Ani raz nezavolal ani nenapísal sms. Tá bloncka vysvetľuje všetky dôvody. Cítila som sa tak zvláštne duto, ako keď vám niečo chýba a mne konkrétne chýbalo asi srdce. Obliekla som sa a namierila si to ku chalanom. Zazvonila som a otvoril mi zaskočený Louis.
"Ahoj Bell."
"Čau."
Hnala som sa hore po schodoch ako výchor. Otvorila som dvere do Harryho izby a naskytla sa mi zaujímavá scéna. Nejaká baba, po chvíli som zistila že je to tá bloncka z novín, ktorej meno si neviem zapamätať ležala na zemi a Harry obkročmo na nej. Bohvie pri čom som ich vyrušila. Zarazene som stála vo dverách a nemohla uveriť svojim očiam............................
Ja viem úúúplne krátke ale, nechcem aby ste videli čo bude ďalej :DDD ale nie nebudem si vymýšľať, proste sa musím ísť učiť. Nebojte sa všetko dobre dopadne :DD čus bus :D
pondelok 11. júna 2012
I Should Have Kissed You 27
Ladies and Gentlmans.... tadadadáááá nová časť! ja viem som hrozná, že ju dávam tak neskoro ale bola som myslou niekde mimo o.O včera som si zaumienila, že nepôjdem spať, kým ma niečo nenapadne.... teraz som nevyspatá :D ale čo by som pre vás neurobila chrústikovia moji :D aké máte šťastie, som zas v nálade, vďaka vaším supriš komentárom a mojej šialenej triede, ak to niekto čítate tak pozdravujem, Ma cen koooo :DDD (
na vlastnú zodpovednosť :D 0:35
http://www.youtube.com/watch?v=lHlxJiIEzlA :DDDD) to nišť, nevšímajte si to ;D nová triedna hymna asi bude xDD ešte niečo normálne na vypočutie:
http://www.youtube.com/watch?v=E3m-XH1Kij0 ;))
Dni ubiehali a otec sa medzitým prebral z umelého spánku. Už je mu je lepšie a rýchlo sa hojí, ako sám hovorí má tuhý korienok. (to sa nedá sústrediť, na óčku najprv Gotta be You a teraz Adam Lambert?! jak mám do psej rite písať?! :DDD). Harry pár dní nato, ako sa otec prebral sa vrátil na turné. Ja som ešte pár dní zostala, kým otca nepustili domov. Potom som sa aj ja vrátila na turné, ktoré sa momentálne presunulo do Španielska. Teraz sedím v lietadle a pozorujem oblaky. Tom vedľa mňa sústredene ťukal do tabletu a v pravidelných intervaloch kričal "Nié!". Nakukla som mu, čo robí.
"Ty hráš hru?" nadvihla som obočie.
"Angry Birds je viac ako hra." zamrmlal a ďalej sa venoval hre.
Pokrútila som hlavou. Dejú sa aj horšie veci, horšie by bolo, keby sa Tom začal obliekať viac farebne, nie iba do čiernej. Pri predstave Toma hipisáka ma striaslo (:DD). Asi by som mu mala dohodiť nejakú holku, nech sa nenaplní moja predstava. Vduchu som sa usmiala nad tou predstavou. (oooo! hrajú mi We are Young!! sorry ale ja som musela :D) Letušky začali hlásiť, nech sa pripútame, lebo budeme pristávať. Tomovi zakázali jeho novú hračku počas pristávania, tak tablet musel schovať do tašky. Pomaly sme sa začali blížiť k zemi. Vduchu som si spievala We are Young, tá pieseň ma vždy ukľudní. Neviem prečo ale z celého cestovania lietadlom sa bojím najviac pristátia, asi som nejaká vadná (:DD). Po päť minútovom natriasaní sme konečne zastali na pevnej zemi. Vyzdvihli sme batožinu a nastúpili do čierneho auta. Odviezli sme sa do hotela v centre mesta. Izbu sme ako vždy mali na poslednom poschodí a s terasou. Otvorila som dvere apartmánu a našla spálňu. Hodila som sa na posteľ a pozerala do strešného okna nad posteľou. V noci bude isto krásny výhľad na hviezdy, asi si také zariadim aj doma (:D). Obloha bola jasná, bež žiadneho oblaku.
Tom mi vbehol do izby so slúchadlom v uchu. "Áno. Nie. Ako to?! Mali ste to čakať! Nie. Dobre a pokašlite to. Dovi." sústredene odpovedal na nejaké otázky a pritom sa prechádzal hore-dolu po izbe. Počkala som kým dovolá. Otočil sa ku mne.
"O piatej máš rozhovor v rádiu, tu máš otázky, čo sa ťa tam budú pýtať a nepýtaj sa skadiaľ ich mám. Dobre si to naštuduj a prosím netrepni nejakú somarinu. Sú to španieli ale budú sa s tebou rozprávať po anglicky. Čo by som pre teba ešte nevybavil. Zajtra doobeda máš autogramiádu a večer koncert. Potom sa presúvame do Barcelony. Zatiaľ ti stačilo dosť informatiky." ukončil svoj dlhočízny monológ a hodil mi nejaké papiere. Vypratal sa z izby a ja som si išla prečítať 5-stranový zoznam otázok. "Naštudovala" som si to a išla sa pripraviť. Tu bolo oproti Anglicku krásne počasie. Obliekla som si kvetinkové šaty a kvetinkové topánky na slamenom opätku. Maľovať som sa nemaľovala, lebo na mňa zase maskérky nakydajú kopu make-upu a iných hovadín. O pol piatej ma Tom vyzdvihol a išli sme do rádia.
Harry
S chalanmi sme odkoncertovali posledný koncert v Indonézii. Nasadli sme na lietadlo a leteli sme na poslednú zastávku turné - Austráliu. Unavený sme prišli na hotel a zbitý padli do postelí.
Ráno som sa zobudil medzi prvými, no dobre bol hore iba Liam, ktorý skypoval s Danielle. "Čauko." pobúchal som ho po pleci a nakukol na kamery. "Ahoj Dan." zaškeril som sa. "Ahoj." pozdravila a tiež sa usmiala. Pratal som sa naspäť do izby, kde som sa prezliekol z pokrčených vecí. Išiel som sa prejsť po Sydney, tam som to už poznal. Prechádzal som sa po pobreží. Sadol som si do piesku a pozoroval more. Mal by som napísať Bell, že som prišiel v poriadku. Napísal som jej smsku, že sme prišli v poriadku, čo robí , že tu je krásne a iné somariny. Na konci som samozrejme nezabudol napísať že ju ľúbim. Sedel som takto ešte hodinu. Keď mi začalo škvŕkať v bruchu postavil som sa a oprášil sa. Vracal som sa naprieč plážou, keď som ju zbadal.
Kočeny sorry, že také krátke ale nemôžem si nechať ujsť moment prekvapenia :D už sa pomaly dostávam do formy :DD nezabudnite zanechať komentár ;) :D
sobota 9. júna 2012
Zabite ma!!
Ach ľudia zabite ma!! ale rýchlo a bezbolestne prosím! viem taká smrť ani neexistuje, asi by som ju mala vymyslieť :DD okej dosť bolo pomizovania :P nemám nápady a to myslím doslovne. Dnes som dve hodiny rozmýšľala nad PC, čo dám do časti a načo som prišla? ----> na HOVNOO a to myslím doslovne :/ proste nič, vzduchoprázdno :(( nemám nápady ani nič také, ja neviem či si môj mozog a iné orgány potrebné pri písaní dali dovolenku alebo čo :( baby veľmi by som sa potešila, kebyže sem napíšete nejaký návrh, prosím zahchráňte môj osud! :( :D ale nie proste nejaký návrhy, čo by mohlo byť v ďalšej časti.... cítim sa ako debil ale musím sa niekomu vypísať. Celý deň je na hovno, kks čo som robila?! celý deň pozerala na stenu, nie doslovne ale fakt som na ňu pozerala. Pršalo, nikto nebol doma ani nikto niekam nešiel. Sedela som za kompom a snažila sa niečo vytlačiť zo seba (myslím ďalšiu časť) a keď som už išla do debilných nápadov typu: vtrhne im tam FBI alebo im tam nabehne podomový predavač,ktorý bude v skutočnosti zlodej, adť.... som sa nato radšej vykašľala. Nič nemôže byť horšie ako byť sama zo svojimi je*nutými myšlienkami. Neviem prečo ale v posledných dňoch mám depresívnu náladu, neviem či to bude tými písomkami, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán alebo samote. Tá samota má znamenať to, že nikto ma nemá rád, viac ako kamarátku. Som asi čudná ale všetci okolo vás majú chalanov a ja som sama. Forever Alone, to ma presne vystihuje. Tuším mi tá samota už lezie na mozog a preto nie som schopná napísať časť, či? mne už načisto je*e, naozaj. Cítim sa ako cirkusová atrakcia, skôr nepodarená atrakcia... asi by som mala prestať písať ale ono to ide samo.... ešte zajtra máme aj stretko birmovancov, och to bude nuda + trapas. To by som nebola ja, keby si neurobím trapas a ešte k tomu nemám náladu a ke´d nemám náladu tak furt nadávam, takže prúúúúúser bude ak tam začnem pi*e! :/ :D hamba ako vyšitááá, ach. Akurat ZNOVA išla v telke reklama na ten po*ebaný twilight, ako sorry ale raz za čas nepoviem ale nie 3 krát za jednu reklamu. Fakt už končím, vyrozprávala som sa. Asi si to nikto neprečíta ale mne je to asi tak viete čo. Sorry za všetky nadávky ale musela som :/ Asi začnem brať antidepresíva a iné somariny. Inak Ďakujem za vyše 25 OOO :) ďakujem že som sa mohla aspoň takto vykecať. Časť sa pokúsim dať čo najskôr aj zajtra, ak sa teda podarí stihnúť to a niečo aj vymyslieť. Fakt keď chcete časť čo najrýchlešie, tak mi prosíím poraďťe čo ďalej. ďakujem.
-S pozdravom depresívno-znudeno-osamotená Džana
-S pozdravom depresívno-znudeno-osamotená Džana
moja momentálna podoba
štvrtok 7. júna 2012
I Should Have Kissed You 26
Ahojte kočice :) prepáčte, že včera nebola ale mala som toho veľa a prišla som neskoro domof ;) Pesnička na vypočutie :)) som na nej závislá ;) http://www.youtube.com/watch?v=UAWcs5H-qgQ , pri tejto pesničke sa dá písať čokoľvek ;) Užite si časť ;))
Stál tam Harry.
"Ty-ty tu čo robíš?" vykoktala som.
"Mohla by si ma uvítať aj krajšie." usmial sa a objal ma.
"Poď ďalej." vtiahla som ho dovnútra a vykukla von, či nás niekto nevidel. Harry sa obzeral. "Máte to tu pekné." poznamenal.
"Dík, mala by som ťa zoznámiť s mamou." Zaviedla som ho do obývačky. Pokoj na maminej tvári vystriedal zmätený výraz.
"Mami toto je Harry môj.."
"Priateľ." dokončila za mňa mama.
"Dobrý večer." slušne Harry pozdravil.
Mama mu kývla hlavou na pozdrav a ďalej sa venovala telke.
"Poď ideme hore." potiahla som ho za rukáv. V hale sme zobrali jeho kufor a vyšli hore na poschodie. Z Lucasovej izby sa ozývali hlasné tóny gitary. "Choď do izby, hneď som tam." ukázala som na dvere oproti. Vtrhla som Lucasovi do izby a zavrela dvere.
"Daj si to tichšie!" snažila som sa prekričať hudbu.
Lucas sa ďalej venoval svojej hudbe. Podišla som k nemu a zatriasla ním. "Daj si to tichšie!" Tentokrát ma už poslúchol a stíšil hudbu. "Konečne počujem vlastný hlas." "Nikomu to nevadilo." "Mne hej, po prvé je dosť neskoro, takže rušíš nočný kľud a po druhé máme návštevu, tak sa správaj slušne." Vyšla som z izby a tresla dverami. Nakukla som do mojej izby, či tam Harry stále je. Poslušne sedel na posteli. Prisadla som si k nemu.
"Harry prepáč, dnes sme nejaký čudný, vieš.." položil mi prst na pery.
"To je v pohode, viem čo sa stalo."
"To už je v novinách?" preľakla som sa.
"Nie volal mi Tom, aby som prišiel."
"Ale veď ty máš turné."
"Teraz si dôležitejšia ty ako turné." pozrel na mňa svojimi prenikavými zelenými očami. "Aj ty by si to pre mňa spravila." dodal.
"Ďakujem." pošepla som a oprela sa oňho. Objal ma.
"Je mi ľúto, čo sa stalo." povedal potichu.
Snažila som sa neplakať ale veľmi to nešlo. Harry si to všimol, prstom mi utieral slzy. "No tak, neplač."
Smrkla som. Harry z niekadiaľ vyhrabal vreckovky a podal mi ich. Vysmrkala som sa.
"Nie si hladný?"
"Trošku."
"Idem ti pre niečo dole."
"Nemusíš."
"Ale chcem."
Zišla som dolu do kuchyne a zohriala mu čo zostalo z večere. Začula som za sebou kroky. Za mnou stála mama. "Prepáč, že som bola k Harrymu taká."
"To je v pohode mami, ani ja na tom nie som práve najlepšie."
"Skadiaľ vie, čo sa stalo?"
"Volal mi Tom, a on odišiel z turné a prišiel ma podporiť."
"Musí ťa mať naozaj rád." usmiala sa na mňa. Mikrovlnka zacingala, tak som vybarala jeho večeru a išla s ňou hore.
Neskôr som išla na povalu pre nafukovačku, aby sme mohli spať vedľa seba, potrebujem niekoho pri sebe cítiť. Nafúkali sme nafukovačku, dala som na ňu plyšovú deku a zobrali sme periny z poschodovky. Išla som sa osprchovať a prezliecť do pyžama. Po mne išiel do kúpeľne Harry. Ja som si zatiaľ ľahla. Spánok na mňa začal doliehať, tak som zatvorila oči. Po chvíli som cítila ako si niekto vedľa mňa ľahol a privinul si ma k sebe. Oblapila som ho obidvoma rukami a spokojne zaspala.
Stál tam Harry.
"Ty-ty tu čo robíš?" vykoktala som.
"Mohla by si ma uvítať aj krajšie." usmial sa a objal ma.
"Poď ďalej." vtiahla som ho dovnútra a vykukla von, či nás niekto nevidel. Harry sa obzeral. "Máte to tu pekné." poznamenal.
"Dík, mala by som ťa zoznámiť s mamou." Zaviedla som ho do obývačky. Pokoj na maminej tvári vystriedal zmätený výraz.
"Mami toto je Harry môj.."
"Priateľ." dokončila za mňa mama.
"Dobrý večer." slušne Harry pozdravil.
Mama mu kývla hlavou na pozdrav a ďalej sa venovala telke.
"Poď ideme hore." potiahla som ho za rukáv. V hale sme zobrali jeho kufor a vyšli hore na poschodie. Z Lucasovej izby sa ozývali hlasné tóny gitary. "Choď do izby, hneď som tam." ukázala som na dvere oproti. Vtrhla som Lucasovi do izby a zavrela dvere.
"Daj si to tichšie!" snažila som sa prekričať hudbu.
Lucas sa ďalej venoval svojej hudbe. Podišla som k nemu a zatriasla ním. "Daj si to tichšie!" Tentokrát ma už poslúchol a stíšil hudbu. "Konečne počujem vlastný hlas." "Nikomu to nevadilo." "Mne hej, po prvé je dosť neskoro, takže rušíš nočný kľud a po druhé máme návštevu, tak sa správaj slušne." Vyšla som z izby a tresla dverami. Nakukla som do mojej izby, či tam Harry stále je. Poslušne sedel na posteli. Prisadla som si k nemu.
"Harry prepáč, dnes sme nejaký čudný, vieš.." položil mi prst na pery.
"To je v pohode, viem čo sa stalo."
"To už je v novinách?" preľakla som sa.
"Nie volal mi Tom, aby som prišiel."
"Ale veď ty máš turné."
"Teraz si dôležitejšia ty ako turné." pozrel na mňa svojimi prenikavými zelenými očami. "Aj ty by si to pre mňa spravila." dodal.
"Ďakujem." pošepla som a oprela sa oňho. Objal ma.
"Je mi ľúto, čo sa stalo." povedal potichu.
Snažila som sa neplakať ale veľmi to nešlo. Harry si to všimol, prstom mi utieral slzy. "No tak, neplač."
Smrkla som. Harry z niekadiaľ vyhrabal vreckovky a podal mi ich. Vysmrkala som sa.
"Nie si hladný?"
"Trošku."
"Idem ti pre niečo dole."
"Nemusíš."
"Ale chcem."
Zišla som dolu do kuchyne a zohriala mu čo zostalo z večere. Začula som za sebou kroky. Za mnou stála mama. "Prepáč, že som bola k Harrymu taká."
"To je v pohode mami, ani ja na tom nie som práve najlepšie."
"Skadiaľ vie, čo sa stalo?"
"Volal mi Tom, a on odišiel z turné a prišiel ma podporiť."
"Musí ťa mať naozaj rád." usmiala sa na mňa. Mikrovlnka zacingala, tak som vybarala jeho večeru a išla s ňou hore.
Neskôr som išla na povalu pre nafukovačku, aby sme mohli spať vedľa seba, potrebujem niekoho pri sebe cítiť. Nafúkali sme nafukovačku, dala som na ňu plyšovú deku a zobrali sme periny z poschodovky. Išla som sa osprchovať a prezliecť do pyžama. Po mne išiel do kúpeľne Harry. Ja som si zatiaľ ľahla. Spánok na mňa začal doliehať, tak som zatvorila oči. Po chvíli som cítila ako si niekto vedľa mňa ľahol a privinul si ma k sebe. Oblapila som ho obidvoma rukami a spokojne zaspala.
Ráno ma zobudili slnečné lúče, ktoré ma šteklili po tvári. Vymanila som sa z Harryho objatia a sadla si. Harry ešte spal, vyzeral ako anjel. Kučierky mal okolo hlavy bláznivo pomotané, oči pevne zatvorené akoby sa mu snívalo niečo zlé. Pohladila som ho po líci a on sa pomrvil. Vošla som do kúpeľne a spravila zo seba človeka. Vyhrabala som z kufra nejaké oblečenie a obliekla sa. Zišla som dolu, kde už voňala vôňa omelety a kávy. "Bré ránko." pozdravila ma mama, ktorá stála za sporákom. "Aj tebe." sadla som si za stôl a zobrala si hrnček kávy a tanier omelety. Behom desiatych minút bol obsah taniera aj hrnčeka vo mne, tak som po sebe umyla riad. "Choď zobudiť tých dvoch spáčov." požiadala ma mama. Prikývla som a vyšla hore. Vpálila som Lucasovi do izby, ale on tam nebol. Nakukla som do kúpeľne, ani tam nebol. Na stole bol lístoček: Išiel som sa prejsť. Vzdychla som si a išla zobudiť Harryho. Ten bol rozvalený na celej nafukovačke. "Harry vstávame!" začala som ním triasť. Prevalil sa na bok a ďalej spal. "No pome ty spachtoš." začala som ho štekliť. To ho prebudilo, začal sa metať ako divý. "Nié." kričal sa rehnil sa. Nechala som ho tak a začala upratovať periny. "To bolo začo?" začula som jeho hlas za sebou. Zozadu ma oblapil rukami okolo pásu a pritiahol k sebe. "Nevedela som ťa zobudiť." pokrčila som plecami. Vošiel do kúpeľne. "Už sú raňajky, tak švihaj." zakričala som mu, keď som všetko doupratovala a išla dole.
Takto by to šilo aj ďalej ale musím sa stopnúť :D prosím nezabudnite zanechať komentár, ktorý ma vždy poteší ;))
utorok 5. júna 2012
I Should Have Kissed You 25
Ahojte :D :D furt iba prší...! :/ wrr toto, a my sa ešte v piatok fotíme, že jaké nervy :DD aj u vás prší? :D tak prší ale ja mám super náladu :DDD musím sa pochváliť predsa xD nebojte dnes sa už KONEČNE dozviete, čo sa staloo :D časť som písala na papier na nemine :D no čo nudila som sa, šak máme takého švihnutého učeteľa, inak sexy mladého :DDD a on furt že: okej.... nechápem čo má s tým okej :DD asi mu steroidy a iné pi*oviny lezú na mozog a svaly samozrejme xxDDDD a nič som nepila keby niečo :D končím svoj príhovor ;D čaftéé ;) :D
Vystúpili sme pred nemocnicou. Ja som doslova vybehla z auta zatiaľ čo Tom si pohodlne vykračoval za mnou. Na recepcii nám povedali, kam máme ísť. Nastúpili sme do výťahu a viezli sa na 3. poschodie. Vstúpila som do bielych a zostala zarazene stáť. Vyzeralo to horšie, ako som si predstavovala. Otec mal obväzy previazané cez hlavu a hrudník. Pravú ruku a pravý členok mal v sadre a na tvári mal kopu modrín. Sadla som si na stoličku pri posteli a chytila ho za ruku, ktorú mal napojenú na infúziu. Z oči sa mi po jednom začali kotúľať slzy. Tom stál opretý o zárubňu a pozoroval nás. Dnu vošiel doktor.
"Vy ste jeho dcéra?" namieril na mňa perom.
Prikývla som.
"Poďte za mnou."
Vyšla som za ním na chodbu.
"Váš otec pri autonehode utrpel veľa zranení, má šťastie, že vôbec prežil." pozrel na mňa spod okuliarov.
"Vodič druhého auta nemal to šťastie."
"Kto to zavinil?"
"To vám naozaj nič nepovedali?"
"Práve som priletela z Južnej Ameriky."
"Tak skrátene." vzdychol si. "Váš otec niekam išiel autom, keď auto idúce oproti nemu vošlo do protismeru. Bum, bác a nehoda bola na svete."
"A prežije to?" zlomil sa mi hlas.
"Robíme čo sa dá, zatiaľ je v umelom spánku."
Vydýchla som si.
"Bude to dobré." žmurkol na mňa a potľapkal ma po pleci. Vošla som do izby a sadla si naspäť na stoličku.
O hodinu prišla aj mama s Lucasom. Objali sme sa a mama vystriedala moje miesto. Ja som si sadla vedľa Lucasa na gauč a jednou rukou ho objala okolo pliec, strašne sa triasol. Tom sa kamsi vyparil, aby nám doprial trocha súkromia.
"Kde je Andy?" spýtala som sa.
"Je na stáži v Amerike a nemohla prísť, aj keď veľmi chcela, potrebujú ju tam."
"Aha."
"Bude to dobré?" po chvíli ticha sa spýtal Lucas.
"Musí." povedali sme s mamou naraz. Za normálnych okolností by sme sa aj zasmiali.
"Kedy sa to stalo?" spýtala som sa.
"Včera som čakala na otca kedy príde z práce, mal mi ešte pomôcť schovať stôl zo záhrady. Lucas bol na tréningu. Otec dlho neprichádzal, myslela som si, že uviazol v zápche. O hodinu mi volali policajti, že otec mal nehodu a že ho odviezli do nemocnice. Išla som pre Lucasa a potom sme išli do nemocnice. V nemocnice som ti aj napísala sms, nemyslela som, že prídeš tak rýchlo." pozrela na mňa a pokúsila sa o úsmev.
"Chcela som letieť už večer ale prišlo mi zle a Tom ma nechcel takto pustiť."
"To je v poriadku."
Sedeli sme pri ňom do konca návštevných hodín. Keď nás sestrička vyhodila, tak sme nasadli do auta a odviezli sa domov. Moje kufre stáli v hale, zlatý Tom. Spoločne sme ich vytrepali do izby. Mama išla niečo uvariť, tak som sa išla prezliecť. Lucas sa zavrel vo svojej izbe, tak som ho nechala tak. Dala som si teplákovú súpravu a išla do kuchyne pozrieť, či už niečo mama nakuchtila. Nakoniec som jej pomohla s varením. Keď bolo všetko hotové zavolali sme Lucasa na večeru a v tichosti sa nevečerali. Po večeri som pomohla mame odpratať riad. Sadli sme si do obývačky a Lucas nám zase opustil a išiel do izby. Zapli sme telku a nechali ju bežať na nejakej reality show. Rozprávali sme sa o všetkom, hlavne nie o otcovi a tak t bolo aj dobre. Nechceli sme zbytočne premýšľať, či prežije alebo nie. Niekto zazvonil, tak som išla otvoriť.
Stál/a tam.....................
Vystúpili sme pred nemocnicou. Ja som doslova vybehla z auta zatiaľ čo Tom si pohodlne vykračoval za mnou. Na recepcii nám povedali, kam máme ísť. Nastúpili sme do výťahu a viezli sa na 3. poschodie. Vstúpila som do bielych a zostala zarazene stáť. Vyzeralo to horšie, ako som si predstavovala. Otec mal obväzy previazané cez hlavu a hrudník. Pravú ruku a pravý členok mal v sadre a na tvári mal kopu modrín. Sadla som si na stoličku pri posteli a chytila ho za ruku, ktorú mal napojenú na infúziu. Z oči sa mi po jednom začali kotúľať slzy. Tom stál opretý o zárubňu a pozoroval nás. Dnu vošiel doktor.
"Vy ste jeho dcéra?" namieril na mňa perom.
Prikývla som.
"Poďte za mnou."
Vyšla som za ním na chodbu.
"Váš otec pri autonehode utrpel veľa zranení, má šťastie, že vôbec prežil." pozrel na mňa spod okuliarov.
"Vodič druhého auta nemal to šťastie."
"Kto to zavinil?"
"To vám naozaj nič nepovedali?"
"Práve som priletela z Južnej Ameriky."
"Tak skrátene." vzdychol si. "Váš otec niekam išiel autom, keď auto idúce oproti nemu vošlo do protismeru. Bum, bác a nehoda bola na svete."
"A prežije to?" zlomil sa mi hlas.
"Robíme čo sa dá, zatiaľ je v umelom spánku."
Vydýchla som si.
"Bude to dobré." žmurkol na mňa a potľapkal ma po pleci. Vošla som do izby a sadla si naspäť na stoličku.
O hodinu prišla aj mama s Lucasom. Objali sme sa a mama vystriedala moje miesto. Ja som si sadla vedľa Lucasa na gauč a jednou rukou ho objala okolo pliec, strašne sa triasol. Tom sa kamsi vyparil, aby nám doprial trocha súkromia.
"Kde je Andy?" spýtala som sa.
"Je na stáži v Amerike a nemohla prísť, aj keď veľmi chcela, potrebujú ju tam."
"Aha."
"Bude to dobré?" po chvíli ticha sa spýtal Lucas.
"Musí." povedali sme s mamou naraz. Za normálnych okolností by sme sa aj zasmiali.
"Kedy sa to stalo?" spýtala som sa.
"Včera som čakala na otca kedy príde z práce, mal mi ešte pomôcť schovať stôl zo záhrady. Lucas bol na tréningu. Otec dlho neprichádzal, myslela som si, že uviazol v zápche. O hodinu mi volali policajti, že otec mal nehodu a že ho odviezli do nemocnice. Išla som pre Lucasa a potom sme išli do nemocnice. V nemocnice som ti aj napísala sms, nemyslela som, že prídeš tak rýchlo." pozrela na mňa a pokúsila sa o úsmev.
"Chcela som letieť už večer ale prišlo mi zle a Tom ma nechcel takto pustiť."
"To je v poriadku."
Sedeli sme pri ňom do konca návštevných hodín. Keď nás sestrička vyhodila, tak sme nasadli do auta a odviezli sa domov. Moje kufre stáli v hale, zlatý Tom. Spoločne sme ich vytrepali do izby. Mama išla niečo uvariť, tak som sa išla prezliecť. Lucas sa zavrel vo svojej izbe, tak som ho nechala tak. Dala som si teplákovú súpravu a išla do kuchyne pozrieť, či už niečo mama nakuchtila. Nakoniec som jej pomohla s varením. Keď bolo všetko hotové zavolali sme Lucasa na večeru a v tichosti sa nevečerali. Po večeri som pomohla mame odpratať riad. Sadli sme si do obývačky a Lucas nám zase opustil a išiel do izby. Zapli sme telku a nechali ju bežať na nejakej reality show. Rozprávali sme sa o všetkom, hlavne nie o otcovi a tak t bolo aj dobre. Nechceli sme zbytočne premýšľať, či prežije alebo nie. Niekto zazvonil, tak som išla otvoriť.
Stál/a tam.....................
pondelok 4. júna 2012
I Should Have Kissed You 24
Ahojte :D ako ste si užili pondelóók? :D Ako vidím, tak ste celé rozrušené, že čo bude ďalej, ale keď mňa to tak baví vás napínať :DDDDD muheeheheh :D okej nebudem tu vykecávať, choďte čítať! :D čaf&čaf :D
Zobudila som sa až na hoteli. Tom sedel oproti postele vo veľkom kresle.
"Čo sa stalo?" vlastný hlas mi znel čudno.
"Odpadla si." aké jednoduché odôvodnenie.
"Musím tam okamžite letieť."
"Teraz nikam nepôjdeš."
"Mne je jedno, že musím zrušiť koncert, kvôli tomu to podstúpim."
"Tu nejde o koncert, ten preložíme, len ty si musíš ešte poležať. Doktor povedal, že si slabá."
"Tu bol doktor?!"
"Hej, ja som ho zavolal. Idem ti vybaviť lietadlo na zajtra." zobral nejaké papiere čo boli položené na stole a odišiel z izby. Je mi ľúto, že musím zrušiť pár koncertov, ale toto je dôležitejšie ako stupídny koncert. Zavŕtala som sa hlbšie do perín a snažila sa nemyslieť na tú smsku. Ale tie písmenká mi vyskakovali každých 5 minút na oči. Hlavou mi vírili všetky možnosti, ako sa to mohlo stať ale žiadna nebola dosť dobrá nato, aby som jej uverila. Po menšom prevetraní mozgových závitov sa mi podarilo zaspať. Ani spánok mi nepriniesol žiadnu úľavu, mala som nočné mory o tej smske.
Ráno som sa zobudila celá spotená. Slnečné lúče prenikali cez okná, priamo na posteľ. Sedela som takto hodinu a pozorovala ako sa slnečné lúče pohybujú z postele na zem až ku skrini. Na izbu mi doniesli raňajky. Vozík bol plný chutného jedla, až nato že ja som na nič nemala chuť. Hypnotizovala som to jedlo a čakala kým sa vyparí samo (:DD). Takto ma našiel aj Tom.
"Bože Bell." zavzdychal.
Pokrčila som plecami a ďalej som hypnotizovala jedlo.
"Mám ťa začať kŕmiť ako malé decko?"
"Nie som hladná."
"O tom to sa s tebou nebudem hádať."bol neoblomný ale ja som bola tvrdohlavá.
"Ešte raz n-i-e s-o-m h-l-a-d-n-á." hláskovala som.
"Tak ja si tu sadnem a počkám kým sa nenaješ, dovtedy nikam nejdeme." sadol si do kresla ako včera a začal podupkávať nohou.
"Zmeškáme lietadlo." poznamenala som.
"Mala by si dostať Nobelovú cenu za rozmýšľanie." sarkasticky poznamenal. "Správaš sa ako malá."
Vzdychla som si a načiahla sa po hrozno. Po jednom som si ho pchala do úst a chrúmala. Potom išiel na rad šalát.
"Zjedz aj niečo čo nerastie na stromoch." začal ma napomínať. Pretože nemám deti si to nemusí vynahrádzať na mne. Zjedla som aj chleby, rožky a iné somariny. Zapila som to dvoma kávami. Išlo ma roztrhnúť ale hádam som urobila potešenie Tomovi.
"Spokojný?"
"Nadmieru."
"Kedy odlieta lietadlo?"
"O štvrtej."
Pozrela som na hodiny, niečo po druhej. "Do kelu!" zanadávala som.
"Švihaj." zakričal na mňa z chodby a buchol dverami. Rýchlo som pohádzala veci do kufrov a niečo si obliekla. Umyla som si zuby, upravila účes a zamaskovala kruhy pod očami. O pol tretej mi tu Tom začal búchať, div nevyvalil dvere. Kufre už zobral hostes? (nwm ako mám pomenovať toho,čo berie batožinu :D). Vybehla som a chodbu a zamkla. Viezli sme sa na letisko nekonečne dlho alebo mne sa to aspoň zdalo. O tretej sme prišli na letisko, tak sme sa dlho neviezli, asi mám halucinácie (:DD). Urobili nám všetky kontroly a čakali sme v odletovej hale. "Let 379C Rio De Janeiro - ........... odlieta za desať minút." Ozval sa hlas príjemnej pani z reproduktorov. Do jednej ruky som zobrala kabelku a do druhej kávu. Lietadlo bolo akési krpaté, alebo sa mi to iba zdalo. Usalašila som sa na sedadle. Celú cestu som driemala. Tom so mnou začal mykať nech sa pripútam, nakoniec to urobil za mňa. S menšími turbulenciami sme pristáli. Vyzdvihli sme si batožinu a vyšli na parkovisko, kde nás už čakalo auto. Stála tam kopa novinárov, ktorá sa pýtala otázky všetkého druhu. Ja som ich ako vždy ignorovala. Nasadli sme do auta a viezli sa na..................
............. miesto, ktoré sa dozviete v ďalšej časti :DDD NEbojte zajtra už budete vedieť čo sa deje ale ešte som to chcela nechať také...... napínavé :DDD
Zobudila som sa až na hoteli. Tom sedel oproti postele vo veľkom kresle.
"Čo sa stalo?" vlastný hlas mi znel čudno.
"Odpadla si." aké jednoduché odôvodnenie.
"Musím tam okamžite letieť."
"Teraz nikam nepôjdeš."
"Mne je jedno, že musím zrušiť koncert, kvôli tomu to podstúpim."
"Tu nejde o koncert, ten preložíme, len ty si musíš ešte poležať. Doktor povedal, že si slabá."
"Tu bol doktor?!"
"Hej, ja som ho zavolal. Idem ti vybaviť lietadlo na zajtra." zobral nejaké papiere čo boli položené na stole a odišiel z izby. Je mi ľúto, že musím zrušiť pár koncertov, ale toto je dôležitejšie ako stupídny koncert. Zavŕtala som sa hlbšie do perín a snažila sa nemyslieť na tú smsku. Ale tie písmenká mi vyskakovali každých 5 minút na oči. Hlavou mi vírili všetky možnosti, ako sa to mohlo stať ale žiadna nebola dosť dobrá nato, aby som jej uverila. Po menšom prevetraní mozgových závitov sa mi podarilo zaspať. Ani spánok mi nepriniesol žiadnu úľavu, mala som nočné mory o tej smske.
Ráno som sa zobudila celá spotená. Slnečné lúče prenikali cez okná, priamo na posteľ. Sedela som takto hodinu a pozorovala ako sa slnečné lúče pohybujú z postele na zem až ku skrini. Na izbu mi doniesli raňajky. Vozík bol plný chutného jedla, až nato že ja som na nič nemala chuť. Hypnotizovala som to jedlo a čakala kým sa vyparí samo (:DD). Takto ma našiel aj Tom.
"Bože Bell." zavzdychal.
Pokrčila som plecami a ďalej som hypnotizovala jedlo.
"Mám ťa začať kŕmiť ako malé decko?"
"Nie som hladná."
"O tom to sa s tebou nebudem hádať."bol neoblomný ale ja som bola tvrdohlavá.
"Ešte raz n-i-e s-o-m h-l-a-d-n-á." hláskovala som.
"Tak ja si tu sadnem a počkám kým sa nenaješ, dovtedy nikam nejdeme." sadol si do kresla ako včera a začal podupkávať nohou.
"Zmeškáme lietadlo." poznamenala som.
"Mala by si dostať Nobelovú cenu za rozmýšľanie." sarkasticky poznamenal. "Správaš sa ako malá."
Vzdychla som si a načiahla sa po hrozno. Po jednom som si ho pchala do úst a chrúmala. Potom išiel na rad šalát.
"Zjedz aj niečo čo nerastie na stromoch." začal ma napomínať. Pretože nemám deti si to nemusí vynahrádzať na mne. Zjedla som aj chleby, rožky a iné somariny. Zapila som to dvoma kávami. Išlo ma roztrhnúť ale hádam som urobila potešenie Tomovi.
"Spokojný?"
"Nadmieru."
"Kedy odlieta lietadlo?"
"O štvrtej."
Pozrela som na hodiny, niečo po druhej. "Do kelu!" zanadávala som.
"Švihaj." zakričal na mňa z chodby a buchol dverami. Rýchlo som pohádzala veci do kufrov a niečo si obliekla. Umyla som si zuby, upravila účes a zamaskovala kruhy pod očami. O pol tretej mi tu Tom začal búchať, div nevyvalil dvere. Kufre už zobral hostes? (nwm ako mám pomenovať toho,čo berie batožinu :D). Vybehla som a chodbu a zamkla. Viezli sme sa na letisko nekonečne dlho alebo mne sa to aspoň zdalo. O tretej sme prišli na letisko, tak sme sa dlho neviezli, asi mám halucinácie (:DD). Urobili nám všetky kontroly a čakali sme v odletovej hale. "Let 379C Rio De Janeiro - ........... odlieta za desať minút." Ozval sa hlas príjemnej pani z reproduktorov. Do jednej ruky som zobrala kabelku a do druhej kávu. Lietadlo bolo akési krpaté, alebo sa mi to iba zdalo. Usalašila som sa na sedadle. Celú cestu som driemala. Tom so mnou začal mykať nech sa pripútam, nakoniec to urobil za mňa. S menšími turbulenciami sme pristáli. Vyzdvihli sme si batožinu a vyšli na parkovisko, kde nás už čakalo auto. Stála tam kopa novinárov, ktorá sa pýtala otázky všetkého druhu. Ja som ich ako vždy ignorovala. Nasadli sme do auta a viezli sa na..................
............. miesto, ktoré sa dozviete v ďalšej časti :DDD NEbojte zajtra už budete vedieť čo sa deje ale ešte som to chcela nechať také...... napínavé :DDD
nedeľa 3. júna 2012
I Should Have Kissed You 23
Ahojte :)) ďakujem za 23 000! ;) časť som písala o tretej v noci, Paranormal activity robí svoje :DD Bože čo som komu urobila, keď sa zasa musím učiť fyziku?! wrrrr, zas písomka tak prosím držte palce ;) už mi hlavá padá na klávesnicu z tej nevyspatosti, tak dnes asi idem spať dosť skoro :D časť vám dám skôr, lebo sa idem učiť spomínanú fyziku :/ ahojte :)) Enjoy it! :))
Ráno ma zobudili slnečné lúče, ktoré ma príjemne hladili po
tvári. Len tak som ležala v posteli a nič sa mi nechcelo robiť.
Konečne mi bolo po vyše mesiaci lepšie. Vytrepala som sa z postele
a zamierila do kúpeľne. Tam som zo seba urobila človeka a išla sa
obliecť. Niečo som na seba navliekla a išla sa niekam do mesta najesť.
Chvíľu som sa motala po meste, kým som nenašla ideálnu reštiku zašitú
v nejakej uličke. Po výdatnom obede som sa vydala naspäť na hotel. Koncert
som mala mať až večer, tak som mala voľno. Nudila som sa, tak som sa vybrala
upratať si kufre. Niekto mi začal klopkať na dvere. Tom má kľúče od dverí,
a nikto iný by ma hádam neotravoval, tak kto to môže byť? Otvorila som
dvere a predo mnou stál Harry. Ani som sa nenazdala a už ma dlávil
v objatí. To objatie mi neskutočne chýbalo. Odtiahol sa odo mňa aby ma
mohol pobozkať. Nikdy som sa nevedela nabažiť jeho bozkov. Odtiahla som sa od
neho a pohnala ho dovnútra, lebo doteraz sme vlastne stáli na chodbe.
Zobral si kufor a vošiel do izby. Sadli sme si na gauč, teda ja som sedela
opretá o Harryho hruď. „Čo tu robíš?“ spýtala som sa ho rovno. „Nemôžem
ísť ani pozrieť svoju frajerku?“ zasmial sa. „Strašne si mi chýbala
a teraz máme s chalanmi voľno, tak som si povedal, že ťa chcem vidieť
hneď a nie až o mesiac.“ „To je od teba milé.“ „Čo by som pre teba
nespravil.“ Nahodil svoj sexy úsmevík. Úsmev som mu opätovala a hrala sa
mu s náramkami na ľavej ruke. „Tom o tom vie, že si tu?“ „Práve Tom
mi vybavoval lietadlo.“ Zasmial sa. Pokrútila som hlavou a ďalej sa hrala
s jeho náramkami. Takto sme presedeli skoro celý deň. Pred koncertom sme
sa zastavili v Mekáči. Doviezli sme sa pred halu. Vstúpili sme zadným
vchodom do arény, kde som dnes večer koncertovala. Ujali sa ma maskérky
a kostimérky. Harry zatiaľ sedel na gauči a pozoroval ma. Keď sa nám
stretli pohľady usmial sa. Bol neskutočne zlatý. Ako vždy som si rozcvičovala
hlasivky a zaspievala piesne, ktoré dnes zaspievam. Keď ma už namaľovali
a navliekli do kostímu (kriklavo ružových body s dlhým rukávom a kriklavo
ružových lodičiek na platforme) som išla do zákulisia prichystať sa. Tom všade
behal a volal a zároveň rozdával pokyny personálu. Do ruky mi dali
kriklavoružový mikrofón nech ladím. Harry išiel na mne oči nechať. „Neslintaj.“
Plesla som ho po ramene, keď mi už po piaty krát neodpovedal na otázku.
Zatriasol hlavou. „Hovorila si niečo?“ Vzdychla som si. Ach tí chlapi (:DD).
„Že či po koncerte niekam pôjdeme.“ „Jasné môžeme.“ „Bell na scénu.“ Zakričal
ktosi. Harry mi rýchlo vlepil bozk na líce a ja som sa vydala po dlhých
schodíkoch na pódium. Ako som sa tam objavila spustil sa rev a potlesk.
Povedala som pár slov na úvod a začala spievať. Po každej pesničke som si
vychutnávala potlesk. Na konci som sa poďakovala že prišli a že bez nich
by som tu nebola a blá, blá, blá, blá... (:DDDD). Vyzliekla som sa
z kostímu a obliekla si konečne niečo pohodlné čo sa mi nezarezávalo
do zadku (:DDDD). Tom s hrozbou, nech neurobím škandál nás prepustil
a my sme sa išli zabaviť do nejakého klubu. Sadli sme si dozadu do boxu
a niečo si objednali. Zatancovali sme si na prepchatom parkete, ešte niečo
vypili a vyšli von. Pred klubom nás čakalo auto, tak sme nastúpili
a viezli sa osvetleným mestom. Na hoteli sme padli unavený do postele
a okamžite zaspali.
O mesiac som prišla naspäť do Londýna. Mala som voľno
tak som zašla k rodičom. Z klipu s Justinom sa stala jednotka
v YouTube 100. S chalanmi máme teraz niekedy natáčať klip, už sa nato
veľmi teším.....
O rok
Neskutočne mi chýbal Harry. Neboli sme spolu vyše troch
mesiacov. On je na svetovom turné kdesi v Číne a ja som na druhom
konci sveta v Južnej Amerike. Snažíme sa skypovať čo najčastejšie ale
ťažko sa nato hľadá čas. Ja mám byť na turné ešte 5 mesiacov a Harry 3.
Dohadovali sme sa, že posledný mesiac príde za mnou. Asi z toho výdu
akurát tak prázdne sľuby. Cítila som, že už to medzi nami nie je také ako
kedysi. Tá diaľka robí svoje. Veľakrát som sa nad týmto zamýšľala ale dospela
som k záveru, že si iba namýšľam, ako aj teraz. Išla som na koncert, ale
mobil som si zabudla. Vždy som Harrymu, alebo on mne napísala aspoň jednu smsku
denne. Písavala som mu vždy pred koncertom. Dnes svoj rituál poruším (:D).
Koncert sa odohral ako každý iný. Na hotel som prišla unavená, ale ešte som
chcela Harrymu napísať smsku. Na displeji mi blikala správa. Otvorila som ju a čítala jej obsah. Po prečítaní mi vypadol mobil
z ruky a celá som sa roztriasla..............
sobota 2. júna 2012
I Should Have Kissed You 22
čaute som konečne domá!! :D na MIB3(muži v čiernom 3 :D) sa oplatí ísť! :D fakt feest film! :D aj u vás prší? akože my ideme konečne domov a začne pršať a nešiel žiadny bus?! :D no nenaser sa, tak sme sa trpali na stanicu, kde nás zastavila nejaká opitá bezďáčka a niečo nám hovorila :D my sme radšej zdrhli a domov sme došli mokré ako kury :D :D ale inak to bol super deň :D dnes taká krátka, lebo sa mi moc nechce písať (som ja ale lenivec :D) končím, čaute :DD
Donútil som sa aby som zaklopal a čakal kým mi otvorí. Asi po piatich minútach mi otvorila. Vyzerala hrozne, vlasy strapaté, celá biela a oči mala opuchnuté od plaču. Keď ma zbadala jej výraz ma vôbec nepotešil. Išla ma prebodnúť pohľadom. Bez slova zatvorila dvere ale ja som tam strčil nohu. Skoro mi ju pricvikla. "Vypadni." povedala chladne. "Chcem sa porozprávať." Chvíľu mi pozerala do očí. Povzdychla si a pustila ma dnu. Sadol som si na okraj gauča, ona radšej zostala stáť.
"No spusti." vyzvala ma.
"Vieš urobil som chybu."
"Hej a veľkú." vyrušila ma.
"Ale aj ty si ju urobila."
"To bola iba odplata." zákerne sa na mňa usmiala.
"Bol som hlúpy, opil som sa a nevedel som čo robím. Ráno som sa zobudil a vedľa mňa ležala tá baba, o ktorej si mimochodom myslíš, že je moje dievča. Nič som s ňou nemal..."
Donútil som sa aby som zaklopal a čakal kým mi otvorí. Asi po piatich minútach mi otvorila. Vyzerala hrozne, vlasy strapaté, celá biela a oči mala opuchnuté od plaču. Keď ma zbadala jej výraz ma vôbec nepotešil. Išla ma prebodnúť pohľadom. Bez slova zatvorila dvere ale ja som tam strčil nohu. Skoro mi ju pricvikla. "Vypadni." povedala chladne. "Chcem sa porozprávať." Chvíľu mi pozerala do očí. Povzdychla si a pustila ma dnu. Sadol som si na okraj gauča, ona radšej zostala stáť.
"No spusti." vyzvala ma.
"Vieš urobil som chybu."
"Hej a veľkú." vyrušila ma.
"Ale aj ty si ju urobila."
"To bola iba odplata." zákerne sa na mňa usmiala.
"Bol som hlúpy, opil som sa a nevedel som čo robím. Ráno som sa zobudil a vedľa mňa ležala tá baba, o ktorej si mimochodom myslíš, že je moje dievča. Nič som s ňou nemal..."
"Ale fotky v novinách hovoria niečo iné." znova ma prerušila.
"Myslím po inej stránke. Som debil a keď som opitý robím somariny." sklonil som hlavu. Bell sa neozývala, ale ja som sa neodvážil pozrieť sa na ňu.
"Prepáč." šepol som.
Postavil som sa a chcel ju objať. Odstrčila sa odo mňa.
"Ja..... musím si to ešte premyslieť." povedala napokon.
Zvesil som hlavu aj plecia a vyšiel som z domu. Nasadol som do auta a odviezol som sa nevedno kam. Proste som sa nechal viesť..........
O mesiac
Bell mi stále nezavolala. Každý deň som čakal na jej telefonát. Postupne som strácal nádej, že mi ešte zavolá. Keď som ju videl v novinách alebo v telke, vždy som sa musel usmiať. Naša spoločná pieseň sa stala hitom na celom svete. Onedlho sa mal natáčať aj klip. Podľa najnovších informácii je Bell v Amerike.
Bell
Už je to mesiac, čo bol u mňa Harry. Strašne mi chýbal. Už som sa rozhodla ale nemala som odvahu mu zavolať. Lepšie by bolo kebyže na seba zabudneme ale ja som nemohla zabudnúť. Momentálne koncertujem v Amerike. Mám voľno, tak som sa zamaskovala (čiže som si dala parochňu :D) a vydala sa do mesta. Prechádzala som sa po parku. Na lavičke sedelo dievča zo sklonenou hlavou. Prisadla som si k nej. Plakala.
"Ahoj." potichu som povedala. Dievča sa na mňa ani nepozrelo.
"Prečo plačeš?"
Pozrela na mňa s uslzenými očami zelenej farby.
"Vyrozprávaj sa, bude ti lepšie."
"Zamilovala som sa ale..." zlomil sa jej hlas.
"Čo ale?" vyzvedala som.
"Aj on ma má rád, ale je to zložité. Chodili sme spolu a on ma podviedol. Volal mi, ospravedlňoval sa mi a zvonil mi pri dverách. Ja hlúpa som ho ignorovala. A teraz nato doplácam."
Objala som ju. "Tak choď za ním a povedz mu to, nič nemôžeš stratiť." Zdvihla hlavu a ja som sa na ňu povzbudzujúco usmiala.
"Máš pravdu." usmiala sa na mňa.
Postavila sa na odchod. "Prepáč ale idem za ním, kým nestratím odvahu."
"To je v pohode."
"ďakujem." zamávala mi a už utekala parkom.
Táto neznáma mi ukázala, že aj keď ma sklamal, stále ho milujem.Obidve sme sa poučili. Mala by som mu zavolať. Postavila som sa a išla naspäť do hotela.
Na hoteli som vyťukala jeho číslo a čakala kým zdvihne. "Haló?" ozval sa. "Harry? Prepáč, som taká krava že som ti nezavolala. Mala som ti zavolať, je mi to ľúto a odpúšťam ti. Je mi ľúto, že som urobila také somariny a každý robí chyby." Na druhej strane bolo ticho. "Harry?" "Milujem ťa." konečne sa ozval. "Aj ja teba." vydýchla som. "Odpustíš mi aj ty?" spýtala som sa. "Samozrejme." dalo sa vycítiť, že sa usmieva.Ešte chvíľku sme kecali. Harry sa mi potom ospravedlnil, musel ísť s chalanmi na večeru.
Osprchovala som sa, obliekla sa do pyžama a ľahla do postele. Bolo ešte skoro ale to mi bolo jedno. So spokojným pocitom som sa nechala unášať do ríše snov.
Spokojné, že som ich udobrila? :D
piatok 1. júna 2012
I Should Have Kissed You 21
Ahojteeee :D aj u vás je tak škaredo? šak piatok a ono to pršíí! :/ nervy totooooo :D kks učili ste sa dnes? my sme pozerali horor, že Paranormal activity, kks nebol tu uplny brutál ale stačilo :D kamošky tam vrieskali ako také teľatá a ja som sa na nich zabávala :D :D okej dosť už kecov, ešte vám chce popriať všetko naj k MDD :D idem sa totálne nudiť :D čautee :DD
Ráno ma zobudil Tom, ktorý so mnou mykal ako s handrovou bábikou. "Čo je?" mrmlala som. "Čo je toto?" zabodol prst do titulky novín, ktoré držal v ruke. "Žeby ja?" pokúsila som sa o vtip, ten zrejme nezabral, keď sa tváril ako socha. "Vysvetli mi,čo to má znamenať." "Nič." tlačili sa mi slzy do očí ale nechcela som plakať, nie pred ním. "Ako nič to nevyzerá, teraz ťa mám ako ťahať z problémov?" Tom dobre vedel, čo mi Harry urobil, veď číta noviny každý deň ale asi chcel aby som mu to povedala sama. "Harry ma podviedol." "Viem." "Tak prečo sa ma to pýtaš?" "Lebo to chcem počuť od teba." Nehovorila som? "A ďalej..." "ďalej, som mu to chcela vrátiť." "Vieš o tom, že sa správaš ako malé dieťa a teraz ťa ja musím z toho vyťahovať." "Nikto ti to nekáže." "Je to moja práca, za trest odlietame dnes večer po natáčaní." "Ja môžem ísť domov, kedy chcem a ty mi nebudeš rozkazovať." "Bohužial budem." postavil sa a odišiel. Zvesila som hlavu a slzám nechala voľný priebeh. Viem povedala som si, že nebudem plakať ale bolo mi tak nanič, že až no. Tom mi poslal smsku, že za hodinu odchádzame. Išla som sa dať dokopy. Umyla som sa, obliekla sa a išla sa ešte najesť dole do reštiky. Tom ma tam vyzdvihol a išli sme na natáčanie. Natočili sme to čo bolo potrebné a išli sa niekam najesť. Lietadlo nám odlieta o piatej, tak sme to stihli len tak tak. V lietadle som sa príšerne nudila, lebo Tom nemal záujem sa rozprávať. Tak som si odsadla a išla dozadu, kde sedel môj bodyguard(nwm ako sa to píše :DD), skrátene Mike. Tak sme hrali karty a Mike stále vtipkoval. Aspoň troška ma rozveselil. Na letisku ma privítal príval novinárov. Neodpovedala som nikomu, iba som pozerala do zeme. Tom ma vyhodil pred domom. Mike mi ešte odniesol batožinu do domu a nasadol do auta. "Vybavím ti interwiev a ty si zatiaľ vymysli, prečo si to spravila." ešte mi povedal Tom a už frčal preč. Pobrala som sa do domu. Zamkla som sa v izbe a poddala som sa myšlienkam. Väčšinou som ronila krokodílie slzy, lebo som spomínala na spoločné chvíľe s Harrym. Nebolo ich veľa ale stačilo to na prebudenie žiaľu v srdci.
Harry
Keď som videl tie noviny, psychicky som sa zrútil. Asi je to šialené ale ja ju fakt milujem. Ale ako mi to mohla urobiť? Sklamal som ju, to áno ale nemohla mi to vrátiť menej bolestne? Takto by som sa trápil do nemoty, kebyže ma nezbuzeruje Liam. "Choď za ňou a vysvetli jej to." "Čo keď ma nebude chcieť vidieť?" "Ale bude." "Nie nebude." "Bože nefňukaj tu a choď za ňou." zakričal Louis z obývačky. Vzchopil som sa a vydal sa za ňou. Stál som pred jej dverami a naberal odvahu zaklopať....................
Sorry, že také krátke ale neviem či sa majú odobriť alebo nie :D poraďťe prosííím :D :D majú sa udobriť alebo nie? :D
Ráno ma zobudil Tom, ktorý so mnou mykal ako s handrovou bábikou. "Čo je?" mrmlala som. "Čo je toto?" zabodol prst do titulky novín, ktoré držal v ruke. "Žeby ja?" pokúsila som sa o vtip, ten zrejme nezabral, keď sa tváril ako socha. "Vysvetli mi,čo to má znamenať." "Nič." tlačili sa mi slzy do očí ale nechcela som plakať, nie pred ním. "Ako nič to nevyzerá, teraz ťa mám ako ťahať z problémov?" Tom dobre vedel, čo mi Harry urobil, veď číta noviny každý deň ale asi chcel aby som mu to povedala sama. "Harry ma podviedol." "Viem." "Tak prečo sa ma to pýtaš?" "Lebo to chcem počuť od teba." Nehovorila som? "A ďalej..." "ďalej, som mu to chcela vrátiť." "Vieš o tom, že sa správaš ako malé dieťa a teraz ťa ja musím z toho vyťahovať." "Nikto ti to nekáže." "Je to moja práca, za trest odlietame dnes večer po natáčaní." "Ja môžem ísť domov, kedy chcem a ty mi nebudeš rozkazovať." "Bohužial budem." postavil sa a odišiel. Zvesila som hlavu a slzám nechala voľný priebeh. Viem povedala som si, že nebudem plakať ale bolo mi tak nanič, že až no. Tom mi poslal smsku, že za hodinu odchádzame. Išla som sa dať dokopy. Umyla som sa, obliekla sa a išla sa ešte najesť dole do reštiky. Tom ma tam vyzdvihol a išli sme na natáčanie. Natočili sme to čo bolo potrebné a išli sa niekam najesť. Lietadlo nám odlieta o piatej, tak sme to stihli len tak tak. V lietadle som sa príšerne nudila, lebo Tom nemal záujem sa rozprávať. Tak som si odsadla a išla dozadu, kde sedel môj bodyguard(nwm ako sa to píše :DD), skrátene Mike. Tak sme hrali karty a Mike stále vtipkoval. Aspoň troška ma rozveselil. Na letisku ma privítal príval novinárov. Neodpovedala som nikomu, iba som pozerala do zeme. Tom ma vyhodil pred domom. Mike mi ešte odniesol batožinu do domu a nasadol do auta. "Vybavím ti interwiev a ty si zatiaľ vymysli, prečo si to spravila." ešte mi povedal Tom a už frčal preč. Pobrala som sa do domu. Zamkla som sa v izbe a poddala som sa myšlienkam. Väčšinou som ronila krokodílie slzy, lebo som spomínala na spoločné chvíľe s Harrym. Nebolo ich veľa ale stačilo to na prebudenie žiaľu v srdci.
Harry
Keď som videl tie noviny, psychicky som sa zrútil. Asi je to šialené ale ja ju fakt milujem. Ale ako mi to mohla urobiť? Sklamal som ju, to áno ale nemohla mi to vrátiť menej bolestne? Takto by som sa trápil do nemoty, kebyže ma nezbuzeruje Liam. "Choď za ňou a vysvetli jej to." "Čo keď ma nebude chcieť vidieť?" "Ale bude." "Nie nebude." "Bože nefňukaj tu a choď za ňou." zakričal Louis z obývačky. Vzchopil som sa a vydal sa za ňou. Stál som pred jej dverami a naberal odvahu zaklopať....................
Sorry, že také krátke ale neviem či sa majú odobriť alebo nie :D poraďťe prosííím :D :D majú sa udobriť alebo nie? :D
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)